Ján Kozák (62) dokázal to, čo pred ním nedokázali ani takí trénerskí mágovia ako trojica Jozefov na lavičke A-tímu SR – Vengloš, Jankech, Adamec, či takí erudovaní tréneri a niekdajší úspešní reprezentanti SR ako boli Ján Kocian, Ladislav Jurkemik či Dušan Galis. Po roku 1993 premiérovo štartoval na majstrovstvách Európy. Jeho zverenci na ME vybojovali štyri body a postúpili do osemfinále. Aj keď „strojoví“ Nemci už boli nad ich sily, Slováci vo Francúzsku bodovali, bojovali a milo prekvapili.
Pred odchodom do Francúzska ste si na bratislavskom letisku zo všetkého najviac želali, aby ste sa z dejiska ME 2016 vrátili čo najneskôr. Mali ste vtedy na mysli návrat po odohraní vytúženého osemfinále, alebo ste vo svojich úvahách zašli dokonca ešte ďalej?
Ja by som minulý mesiac vo Francúzsku vydržal čo najdlhšie (smiech). Ja som sa na majstrovstvách Európy cítil veľmi dobre. Naozaj (krátka odmlka). Ale teraz vážne… Treba si aj spätne uvedomiť, čo to bol za turnaj. Najmä z pohľadu celoeurópskeho futbalu. A my sme na ňom hrali! My sme na ňom postúpili zo základnej skupiny (krátka odmlka). To nedokázal každý z jeho 24 účastníkov. To treba skutočne veľmi často opakovať. Na to netreba zabúdať (krátka odmlka). To si treba vážiť. Som rád, že Slováci ako mužstvo na Eure svojimi výkonmi zaujali. Teší ma,že sme sa v tej veľmi silnej konkurencii vôbec nestratili. To bola skutočnosť, ktorá nás napĺňala hrdosťou už v dejisku, na ktorú sme pyšní aj teraz, keď od šampionátu už prešlo niekoľko týždňov.
Čo vo vás s odstupom času prevláda? Spokojnosť zo splnenej misie, alebo smútok z nenaplnenia tajných a smelých cieľov, ktorých konkrétnu podobu ste však stále strážili vo svojom vnútri?
Som naozaj spokojný najmä preto, že sme na tomto veľkom turnaji odohrali minimálne dva zaujímavé zápasy, ktoré sa divákom museli páčiť. Anglicko bol súboj z iného súdka, Nemecko v osemfinále tiež. Pravdupovediac, v zápase s Nemeckom som očakával, že ich ako mužstvo viac potrápime… Aspoň vnútorne som bol ako tréner tak nastavený… Veril som, že budeme dôstojnejším rivalom (krátka odmlka). Nie, nemal som veľké oči. Viem, že nad Nemcami môžeme z času na čas vyhrať. Ale viem aj to, že nad nimi nemôžeme vyhrávať veľké zápasy stále. To určite nie. Veľmi rýchlo nám dali prvý gól. Po ňom začali hrať svoju hru. Už to bola klasická strojová kombinácia a istota na lopte. Už to bol duel v ich réžii. Nemuseli sa nikde ponáhľať. Trpezlivo si počkali na situáciu. Bolo veľmi ťažké s nimi hrať. Keď im ide karta, sú nezdolateľní. Nemci odohrali kvalitný zápas. Boli koncentrovaní. Víťazstvo si zaslúžili. Hrali proti nám naozaj veľmi dobre. Nemali sme na nich. To si fakt musíme otvorene priznať. Nemci sú predsa iné poschodie svetového a európskeho futbalu.
Ako špičkový ligový hráč a čs. reprezentant ste vo futbale už „preskákali“ veľmi veľa. Ako erudovaný a skúsený tréner ste dosiahli mnohé neopakovateľné úspechy. Kam v hierarchii svojich úspechov zaraďujete čerstvý postup do osemfinále ME 2016?
Postup do osemfinále ME radím vo svojom rebríčku veľmi vysoko. Keďže je to najčerstvejší úspech, tak asi aj najvyššie. Na samý vrch. Prečo? Lebo som ešte plný dojmov z tohto skvelého turnaja. Bolo to veľkolepé predstavenie. Bol to krásny šampionát. Dôležité pre mňa bolo však aj senzačné víťazstvo 2:1 nad Španielskom v Žiline. Nebyť toho víťazstva, nemohli by sme sa tešiť z triumfu nad Ruskom na ME, nemohli by sme vo Francúzsku hrať taký super turnaj. Španielsko bolo pre nás veľmi dôležité. Bol to z hľadiska postupu na ME kľúčový zápas. Poriadne nám ako reprezentácii zdvihol sebavedomie. Bez žilinského víťazstva nad Španielskom by nebolo triumfu nad Ruskom. To budem vždy veľmi rád opakovať (krátka odmlka). Samozrejme, toto všetko treba prežiť. Treba sa stretnúť na takom veľkolepom podujatí. Treba tam byť. A ako seberovný bojovať a súťažiť s tými najlepším európskymi a svetovými mužstvami. To bolo víťazstvo celého slovenského futbalu. To bola udalosť, ktorá sa zapíše do našej histórie. Toto si veľmi vážim (krátka odmlka). Samozrejme, toto je skutočná odmena za poctivú a tvrdú robotu. Treba ju prežiť, aby človek vedel, o čom teraz hovorím. Toto si veľmi vážim. To bola reprezentácia krajiny, ako si ju ja predstavujem.
Spomínate logickú nadväznosť, že bez senzačného žilinského víťazstva 2:1 nad Španielskom by nebolo triumfu nad Ruskom 2:1 na ME vo Francúzsku. Čo si na tomto úspechu najviac ceníte?
Veľmi si cením víťazstvo nad Ruskom, ktoré sme dosiahli vo Francúzsku. Bol to naozaj nečakaný rezultát. Aj keď Rusi išli z tohto šampionátu domov už po základnej skupine, ľudia, ktorí sa točia okolo európskeho futbalu, vedia, akú vysokú kvalitu má ruský futbal. Na to netreba zabúdať. Ruská futbalová základňa je obrovská. V tej krajine sa skrýva ohromný futbalový potenciál. A my sme ich na veľkom podujatí zdolali. To je výsledok, ktorý možno patrične doceníme až s odstupom času. My na Slovensku sme už raz takí… Chvíľu nám trvá, kým si uvedomíme, čo sme vlastne dokázali (krátka odmlka). Dokázať udržať bezgólovú remízu s Anglickom je tiež výsledok, pri ktorom hráči išli na hranu svojich možností. Nechali na ihrisku všetky sily. Veľmi ma teší, že chlapci do tohto duelu dali srdce. Preto sme sa po zápase tak tešili… Anglicko je na tejto úrovni stále veľmi ťažký rival. My sme s ním dokázali udržať krok. Ďalší veľký výsledok, na ktorý by sme nemali zabudnúť. Aj keď uznávam, že to nebol futbal, ktorý by sa divákom páčil… Ale aj taký vie byť futbal. Účel však svätil prostriedky. Chceli sme minimálne bod, museli sme tak hrať. Iná cesta nebola.
Patríte k slovenským futbalistom a bývalým československým reprezentantom, ktorým futbalový osud doprial zažiť na vlastnej koži majstrovstvá Európy aj ako hráčovi aj ako trénerovi. Dokonca z ME 1990 v Taliansku ste sa vrátili s cennou bronzovou medailou. Kedy ste si šampionát starého kontinentu užili viac? Kedy sa vám jeho záverečný turnaj viac páčil?
Teraz, v tejto chvíli porovnávame neporovnateľné. To sa nedá. Majstrovstvá Európy som mal šťastie zažiť už aj ako hráč. Aj vtedy to bolo krásne. Aj vtedy to bolo super. Lenže vtedy som ako hráč mal menšiu zodpovednosť. Vtedy som zodpovedal iba za seba a za svoju hru, teraz však za celé mužstvo, za jeho výsledky i celkové vystupovanie. Bola to ohromná zodpovednosť. Vtedy som šampionát chápal inak ako teraz (krátka odmlka). Musím povedať, že teraz to bolo vo Francúzsku naozaj veľkolepé. To bol super zážitok. Najmä atmosféra na štadiónoch. Aj ja, čo som už niečo s futbalom preskákal, som mal mnohokrát husiu kožu z celého toho diania okolo nás. Ako tréner som získal veľa poznatkov pre moju ďalšiu prácu… To, človek musí vedieť prežiť, aby to vedel aj pochopiť. Šampionát vo Francúzsku bol naozaj fantastický. Po všetkých stránkach. Francúzi si na tomto podujatí dali naozaj záležať.
Z čoho ste boli najviac prekvapený? Povedzme v dobrom?
Tak milo som bol prekvapený najmä z atmosféry, v ktorej šampionát prebiehal. Veľkým zážitkom pre mňa i pre chlapcov bola podpora slovenských fanúšikov priamo na štadiónoch, na ktorých sme hrali. Bol som doslova zaskočený z toho, koľko Slovákov sa prišlo na nás pozrieť. Najmä v tých našich zápasoch v základnej skupine. Aj vďaka ich podpore chlapci na ihrisku išli do úplného vyčerpania. Až do kŕčov… Ani jeden súboj nevypustili. Slovenský fanúšik bol ozdobou tohto šampionátu. Povzbudzoval, tešil sa z gólov. Skandoval, tlieskal. Diváci boli našim dvanástym hráčom. Povzbudzovali, čo im sily stačili. Za to im veľmi ďakujeme. Slovenský fanúšik bol pre tento šampionát prínosom. Usmieval sa. Šíril okolo seba pohodu a dobrú náladu. Som rád, že so Slovákmi neboli žiadne problémy. Bolo to fakt krásne z ich strany. Žiadne výtržnosti, chuligánstva. Všetci sme na nich boli pyšní. Hrať pred takou kulisou bolo zážitkom. Priamo v dejisku šampionátu nám vytvorili fantastickú kulisu, za ktorú im všetci zo srdca ďakujeme. Vo Francúzsku pre náš futbal urobili skvelú prácu.
Ktorý okamih z celej tej záplavy zážitkov, ktoré ste intenzívne precítili počas záverečného turnaja ME 2016, bude pre vás tým najkrajším? Ku ktorej neopakovateľnej chvíli sa budete v mysli veľmi často aj s odstupom času vracať, ktorú si budete v mysli často premietať?
Veľmi často sa v mysli budem vracať k momentu, keď rozhodca na Eure ukončil zápas s Anglickom, ktorý sme úspešne zvládli. To bola obrovská eufória! To treba zažiť, aby ste vedeli, o čom hovorím (krátka odmlka). Radosť z vybojovaného úspechu nás úplne opantala. Bola to neuveriteľná záplava pozitívnej energie a radosti. Viete, ja viem, proti komu sme hrali (krátka odmlka). Takže to bolo to najkrajšie, čo som mohol vo Francúzsku zažiť. To bolo také uvoľnenie, lebo sme vedeli, že sme spolu dokázali ohromne veľkú vec. Podarilo sa nám postúpiť zo skupiny. Na úkor silného Ruska! Na úkor známej futbalovej školy. V momente, keď rozhodca ukončil zápas, mne osobne spadol z pliec poriadne obrovský balvan. Angličania mali svoju kvalitu. A my sme s nimi dokázali vybojovať bezgólovú remízu! Iba ten, kto také niečo v živote zažil, vie, čo sme vo Francúzsku dokázali. Na túto generáciu hráčov musia byť naši priaznivci naozaj veľmi hrdí. Veď pri historicky prvom štarte na európskom šampionáte sme postúpili ďalej. Možno to nebol pekný futbal pre oko diváka, ale pre nás táto remíza mala obrovskú cenu. Anglicko je predsa vo futbale stále obrovský pojem. Nedostali sme od Angličanov gól! To sú veci, ktoré musia teraz vo futbalovej Európe rezonovať. Odborníci tieto veci dokážu oceniť.
Pán tréner, zmenili by ste niečo zo svojich rozhodnutí teraz s odstupom času a po dôkladnej analýze diania na ME vo Francúzsku? Spravili by ste v príprave na meranie síl so súpermi niečo inak ako ste pôvodne urobili?
Ak by som veci mohol vrátiť späť, inak by sme určite hrali proti Walesu. Možno by som sa v tomto meraní síl uspokojil aj s remízou (krátka odmlka). Lenže my sme chceli prvý súboj na ME vyhrať. Preto sme sa usilovali dať gól aj po vyrovnaní. Možno to bola z našej strany taktická chyba. Ale my sme chceli v tomto súboji naplno bodovať, lebo sme nevedeli, čo dokážeme v súbojoch s Ruskom a Anglickom. Chceli sme mať istotu, no vlastnými chybami sme si trochu skomplikovali situáciu. Možno sme mali strážiť remízu, ktorá by nás postavila do inej situácie. Chceli sme mať tri body. Tak som bol vnútorne nastavený ako tréner. Tak sme pred súbojom nastavili aj chlapcov. Išli sme za víťazstvom. V zápase s Walesom nám to nevyšlo. Ale nakoniec sme to však zvládli. Tri body s Ruskom a bod s Anglickom nás senzačne posunuli ďalej. Pôvodne sme si mysleli, že z celej trojice súperov z našej základnej skupiny najskôr prejdeme cez Wales… Vidíte, ako sme sa mýlili (krátka odmlka). To je tiež taká nová skúsenosť. Skúsenosť, že niekedy aj menej je viac (krátka odmlka). Viete, to bol turnaj, v ktorom sa nedali robiť reparáty. Bolo to všetko otvorené. Ale už dávnejšie bolo jasné, že iba víťazstvo nás posunie ďalej. Vývoj nám ukázal, že v športe – a vo futbale už dupľovane – sa nedá dopredu kalkulovať s víťazstvom a plánovať výsledok. O všetkom podstatnom sa rozhoduje na ihrisku – v priamom súboji chlapa proti chlapovi.
Hneď po šampionáte ste otvorene povedali, že úspešný slovenský výber, ktorý svojimi výkonmi potešil priaznivcov futbalu na Slovensku, potrebuje generačnú výmenu. Hneď po zápase s Nemeckom ste tieto veci nezakryte naznačili a pomenovali. Nebolo to ešte skoro?
Nie. Určite nie. To, čo som povedal, priniesol sám život. Ja som to nevymyslel (krátka odmlka). Tomu sa jednoducho nedá vyhnúť. V mužstve máme v súčasnosti desať hráčov, ktorí majú tridsať a viac rokov. To je fakt. To sa zmeniť nedá (krátka odmlka). Pred týmto trendom si netreba zatvárať oči a utešovať sa, akí sme dobrí (krátka odmlka). Vo futbale, tak ako aj v športe vo všeobecnosti, sa nedá žiť z bývalej slávy. To by bolo to najhoršie, čo by sme po úspechu na Eure mohli urobiť. Táto šikovná generácia hráčov už má niečo za sebou, má už svoje roky, mladšia už nebude… Na to musíme myslieť už teraz. V praxi to znamená, že už teraz máme v zálohe u trénera Hapala tri – štyri talenty, ktoré určite dostanú v A-mužstve príležitosť v ďalšej kvalifikácii, ktorá už pomaly klope na dvere. Nedá sa žiť z minulosti, už treba robiť na budúcnosti. Ak v nej chceme byť úspešní, ak v nej chceme zbierať cenné body. Už teraz vieme, že to nebude ľahké. Euro vo Francúzsku bol krásny zážitok, ale my sa už pozeráme smerom k svetovému šampionátu v Rusku. Zasa to bude niečo nové. Budúci súperi nám v tých súbojoch nič nedajú zadarmo. O všetko sa budeme musieť tvrdo pobiť.
Hovoríte o novej výzve pre novú, respektíve dosluhujúcu generáciu slovenských hráčov. Mnohí z opôr vášho výberu pre ME vo Francúzsku majú za sebou skúsenosť aj zo svetového šampionátu v Juhoafrickej republike 2010. Je v ich silách dostať sa na ďalší svetový šampionát, čo v minulosti dokázalo možno maximálne osem – deväť Slovákov?
Ja nie som dobrý na históriu. Ani na štatistiky. Neviem, koľko Slovákov hralo na dvoch či troch majstrovstvách sveta. Ale ako tréner by som si to rád aspoň raz vyskúšal (krátka odmlka). Ako hráč som bol na MS 1982 v Španielsku. My sa teraz musíme zamerať na kvalifikáciu, ktorá nás čaká na jeseň. Šampionát nám ukázal, že táto generácia v krátkom čase postúpila na svetový i európsky šampionát, čo je na slovenské pomery senzačný úspech. Teraz však musíme uvažovať nad kvalifikáciou, ktorá nás čaká o niekoľko mesiacov. Ja mám futbal rád, je to môj život. Ja bez neho nedokážem byť ani cez leto. Možno ešte týždeň, počas krátkej dovolenky. Vtedy si vyčistím hlavu pri golfe. Veľmi rád ho s kamarátmi hrám. Ale potom ma opäť bude zamestnávať futbal. Času na oddych veľa nie je. Pred nami sú ďalšie výzvy, s ktorými sa treba úspešne popasovať.
Trochu ste odbočili od témy tej avizovanej generačnej výmeny. Naozaj je to teraz téma číslo jeden v slovenskom futbale, v slovenskej reprezentácii. Ako ste to mysleli po tom súboji s Nemeckom?
Tak ako som povedal. Priniesol ju predsa život. Opakujem ešte raz: v mužstve máme desať hráčov, ktorí majú okolo tridsať rokov. To je už vysoké číslo. S tým už treba niečo robiť. Už prišiel čas, aby pri tejto úspešnej futbalovej generácii dostávali šance mladí talentovaní chlapci. Troch – štyroch si v mužstve pre nový kvalifikačný cyklus viem veľmi jasne prestaviť. Musíme ich postupne do mužstva zabudovať, aby nám v slovenskej reprezentácii po tejto mimoriadne nadanej a úspešnej generácii hráčov neskôr nevznikla nejaká výkonnostná priepasť. Nejaký výkonnostný schodík, na ktorom by sme mohli balansovať. Pozrite sa, podľa mňa súčasná stredná generácia hráčov na tie najvýznamnejšie medzinárodné podujatia výkonnosť už nemá, ale zato šikovní chlapci vo veku do 20 – 21 rokov sú pre náš futbal veľkým prísľubom. Na tých sa v najbližšom čase treba viac orientovať. S nimi treba začať intenzívne a systematicky pracovať. Naša dvadsaťjednotka má teraz špičkovú kvalitu. Čaká ju boj o postup na ME tejto vekovej kategórie. V chlapcoch okolo trénera Hapala a ešte mladších vidím budúcnosť slovenského futbalu. Tam treba hľadať budúcich áčkárov.
Štefan Žilka
