Čo bolo podnetom, že ste sa pred viac ako 20 rokmi postavili na čelo organizátorov najstaršieho maratónskeho behu v Európe – Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach?
Ťažko hovoriť o nejakom konkrétnom podnete. Myslím si, že vtedy to tak nejako vyplynulo… To, že som sa stal riaditeľom MMM, bolo dôsledkom nejakej zhody šťastných náhod. Bola taká doba, že okolnosti to tak chceli (dlhá odmlka). Okolnosti to tak zariadili a ja som sa nad tým nejako špecificky nezamýšľal. Tak som to vtedy jednoducho cítil. Preto som ponúknutú funkciu prijal.
Aké aktivity ponúkate záujemcom o štart na MMM?. Robíte pre nich tréningy, poradenstvo, servis? Staráte sa o nich nejako aj pred samotnými pretekami v Košiciach?
Toto nie je naša úloha, lebo za tie roky sa traduje, že bežci, ktorí k nám prídu v prvú októbrovú nedeľu súťažiť, už majú túto všeobecnú maratónsku prípravu za sebou. Celé stovky bežcov si tú špičkovú športovú formu počas roka časujú práve na preteky v Košiciach. Vieme, že účasť na MMM je už určitou vizitkou športovej úrovne toho – ktorého bežca. A pokiaľ ide o novú nastupujúcu a modernú vlnu nových maratóncov, na Slovensku, v Česku, či inde vo svete je mnoho skúsených a erudovaných maratóncov, ktorí týmto novicom vedia veľmi dobre poradiť a pomôcť. Na základe vlastných poznatkov ich vedia správne usmerniť. Navyše, všetci vytrvalci, ktorí chcú u nás bežať, teraz majú k dispozícii predovšetkým internet. Na ňom môžu nájsť všetky poznatky a rady, ktoré pre svoju športovú prípravu potrebujú. Podľa internetu môžu trénovať aj na maratón. Takže v týchto základných veciach okolo maratónu a príprav naň si poradia aj bez nás. Našou úlohou – ako organizátorov MMM – je potom priamo v dejisku pretekov zabezpečiť kvalitný servis pred súťažou, počas nej a po nej. Aby všetko dobre a správne fungovalo na občerstvovacich staniciach, v zdravotnej starostlivosti, v oblasti hygieny a sociálneho zázemia pretekov. To už je naša parketa.
Čo si sľubujete od tohoročného 89. ročníka MMM? A akými ambíciami finišujete pri jeho príprave?
Každý rok naše úsilie smeruje k jednej spoločnej méte: aby tie desaťtisíce bežcov, ktorí prídu k nám súťažiť, bez väčších problémov šťastne dobehli do cieľa. My sme najspokojnejší, keď v cieli vidíme spokojných a šťastných ľudí. A najmä zdravých. A tiež sa usilujeme o to, aby sme ako organizátori každý rok dokázali držať krok s nastupujúcou vlnou európskych maratónskych behov. Aby naozaj tá svetová špička si k nám mohla bez problémov prísť splniť svoje vysoké výkonnostne ciele. Snažíme sa jednak, aby najlepší z najlepších atakovali svetové výkony, ale na druhej strane sme veľmi radi, keď sú spokojní aj tí, ktorí si prídu do Košíc zabehnúť iba tak pre radosť, pre potešenie a pre naplnenie svojich osobných cieľov a predsavzatí.
Keď vás pred 22 rokmi prehovárali, aby ste prijali vedúci post v štruktúrach MMM, s akými ambíciami ste do tejto zodpovednej a vedúcej funkcie nastupovali?
Keďže v živote som nejaké tie maratóny odbehol, vedel som, čo takáto veľká súťaž potrebuje. Nebol som v tejto oblasti žiadny začiatočník. Mal som predstavy, čo by sme mali robiť, aby sme sa udržali medzi svetovými atletickými podujatiami. Navyše, v Košiciach bolo veľmi dobré zázemie skúsených organizátorov, od ktorých som sa mohol učiť. Mnohí z nich boli veľmi ochotní, radi mi svoje poznatky odovzdali, radi sa s nimi podelili. Takže mojou najväčšou ambíciou bolo: úspešne pokračovať v tom, čo oni pred mnohými a mnohými rokmi začali. Aby som sa mnohým z nich mohol smelo pozrieť do očí. To bolo na tej našej práci asi najpodstatnejšie. Prišli sme na miesta funkcionárov, ktorí z MMM urobili jedno špičkové podujatie v rámci celej Európy. Takže obrazne povedané, latka bola položená vysoko, my v organizačnom výbore sme ju chceli úspešne preskočiť, nie podliezť. Či sa nám to za tých viac ako 20 rokov aj podarilo, musia povedať iní, nie ja (smiech).
Ako dlho ste sa pripravovali na tohoročný 89. ročník MMM? Aj u vás platí to staré známe, že príprava na nový ročník podujatia sa začína hneď po skončení toho predchádzajúceho?
Nie je to celkom tak, hoci sa to takto zvykne hovoriť. My sa každý rok minimálne jeden mesiac zaoberáme práve skončeným podujatím. Hodnotíme ho, analyzujeme, hľadáme nedostatky, ktorým sa chceme v budúcnosti vyvarovať a v priebehu toho mesiaca likvidujeme veci, ktoré nám zostali nedoriešené, nedopovedané a podobne. Jeden mesiac riešime veci z minulosti a zvyšných jedenásť mesiacov pracujeme na príprave nového ročníka. Takže aj príprava 89. ročníka MMM nám zabrala celých jedenásť mesiacov. Tak je to v podstate každý ročník, odkedy som do tejto funkcie v roku 1989 nastúpil.
S čím budete ako riaditeľ pretekov spokojný po skončení tohoročného 89. pokračovania Medzinárodného maratónu mieru?
Keď sa nám podarí naplniť všetky ciele a zámery, s ktorými sme 89. ročník MMM veľmi zodpovedne a starostlivo pripravovali. V prvom rade je to záujem všetkých zainteresovaných, aby všetci účastníci MMM dobehli do cieľa zdraví a spokojní. Neboli by sme radi, keby sa nám počas maratónu na jeho trati niečo nečakané a nepríjemné prihodilo (dlhá odmlka). Samozrejme, z hľadiska medzinárodnej prestíže nášho podujatia, by bolo dobré, ak by špičkoví bežci atakovali rekord podujatia. Spokojní budeme aj vtedy, keď nám bude priať počasie. Ja osobne budem rád, keď MMM priláka do Košíc nie iba veľa aktívnych bežcov, ale aj ich obdivovateľov a fanúšikov, ktorí urobia okolo trate výbornú atmosféru. Ak sa to všetko aspoň trochu podarí zrealizovať, verím, že potom naozaj všetci budeme spokojní (smiech).
Z čoho ste mali najväčšie obavy v súvislosti s prípravou tohoročného 89. ročníka MMM?
Asi z počasia. Aj keď treba povedať, že za tých takmer 90 rokov sa maratón v Košiciach bežal v počasí každého druhu. Košickí organizátori v deň MMM v minulosti zažili nie iba silný protivietor, páľavu, prietrž mračien či lejak, ale aj metelicu. Ale v Košiciach sa sem – tam vydarí aj ideálne počasie pre maratóncov, aby sme stále nechodili iba do totálnych extrémov (smiech). Neboli by sme radi, keby nám v prvú októbrovú nedeľu fúkal silný vietor alebo keby nejako silno pršalo. Silný nárazový vietor – a najmä protivietor – je veľký protivník pre bežcov a vytrvalý dážď zasa pre divákov. Všetci vieme, že naše preteky bez diváckej kulisy nie sú tým pravým maratónskym podujatím, ktorým zvyknú žiť celé Košice. Bez divákov to nie je ono. Tak isto si neželáme nejaké mimoriadne krízové situácie na trati a vážne zranenia účastníkov. S ostatným, čo mám maratón so sedemtisíc bežcami ponúkne a pripraví, sa určite vyrovnáme, lebo MMM už roky pripravuje osvedčený tím skúsených organizátorov. Už dlhé roky sme v Košiciach partia ľudí, ktorá špičkové preteky tohto druhu vie robiť. Vieme si poradiť takmer so všetkým. Pravda, okrem počasia. To jediné nemôžeme nikomu zaručiť. V tomto smere sme stále hračkou v rukách prírody. Ale to sú predsa všetci organizátori, ktorí robia športové, kultúrne a spoločenské akcie pod holým nebom.
Kde ste čerpali skúsenosti a kto vám radil, keď ste začínali vo funkcii riaditeľa MMM?
Už som hovoril, že v minulosti som bol aktívnym maratóncom. Skúsenosti som zbieral na týchto podujatiach po celom niekdajšom Československu a neskôr aj v zahraničí. Mám na konte maratóny ako v Európe, tak aj v zámorí. Napríklad, maratón v New Yorku som bežal štyrikrát. Navyše, mal som tú výhodu, že po skúsenosti som nemusel chodiť ďaleko, lebo MMM za roky svojej existencie vychoval desiatky ľudí, pre ktorých organizácia maratónu sa rokmi stala nie iba poslaním a koníčkom, ale doslova celoživotným hobby. Od týchto fanatikov som sa učil priamo za pochodu. Oni mi radili. Oni ma v tých začiatkoch aj usmerňovali. Pomáhali mi. Zistil som, že ľudia v Košiciach maratónom žili, žijú a budú žiť. Ako riaditeľ MMM som bol často hosťom mnohých zahraničných maratónov. Dobré veci z nich som priniesol aj do Košíc s cieľom, aby sme bežcom stále ponúkali niečo nové.
Čím chcete bežcov zaujať a pritiahnuť na trať tradičného košického Medzinárodného maratónu mieru v roku 2012?
Čo chceme ponúknuť? V prvom rade osvedčený duch Košíc. Na to sme hrdí a to by sme mali medzi sebou naďalej pestovať. Predsa len, náš maratón je najstarším podujatím tohto typu v Európe! To je už krásna tradícia! Samozrejme, všetci si uvedomujeme, že z tradície a niekdajšej slávnej histórie, nech je akákoľvek bohatá a krásna, sa žiť nedá. Preto musíme pridať aj moderný prístup. Iný pohľad. Novú formu prezentácie. Chodíme po svete a uvedomujeme si, že do nášho maratónskeho víkendu musíme priniesť viac uvoľnenia, viac zábavy, viac príťažlivých oddychových aktivít, ktoré k nášmu podujatiu pritiahnú predovšetkým mladých ľudí. Aby celé dianie okolo MMM nebolo iba vyslovene o športe a behaní.
Ako chcete dostať na tohoročný 89. ročník MMM viac mladých ľudí?
Napríklad aj tým, že počas MMM organizujeme maratón hudobných vystúpení a koncertov. Zorganizovali sme prezentácie hudobníkov na ôsmich pódiách, ktoré budú rozmiestnené na vzdialenosť približne piatich kilometrov. Takouto formou dáme do pohybu aj divákov pri trati, aj pasívnych návštevníkov Košíc. Lebo ak budú chcieť vidieť vystúpenie všetkých skupín, budú sa musieť za nimi vybrať (smiech). Kto to bude chcieť absolvovať celé, dostane normálne štartovné číslo a môže chodiť od pódia k pódiu – a aj takto súťažiť. Bude z toho reálna súťaž. Ak budú chcieť, môžu spojiť príjemné s užitočným. Budú na koncerte hudobných skupín a zároveň budú môcť povzbudzovať bežcov na trati MMM. Stále budú v epicentre diania. Verím, že tento hudobný maratón na 89. ročníku MMM sa stretne s veľkou odozvou najmä u mladých návštevníkov Košíc. Aj oni predsa budú účastníkmi maratónu. Ale nie atletického, ale hudobného (smiech). Živá hudba bude tvoriť dobrú kulisu nie iba pre divákov, ale aj pre maratóncov na trati. Uvidíme, akú to bude mať odozvu medzi mladými ľuďmi Sami sme zvedaví na spätnú väzbu, na reakciu milovníkov živej hudby a koncertov.
Do konca augusta ste všetkým prihláseným maratóncom ponúkali možnosť, že im na štartovné čísla vytlačíte mená i vlajku krajiny, z ktorej pochádzajú. Kto prvý prišiel s takouto iniciatívou? S akým ohlasom sa táto ponuka stretla v širokej maratónskej rodine?
Dovoľte, aby som to spresnil. My túto službu už niekoľko rokov automaticky robíme tým bežcom, ktorí sa s veľkým predstihom – do konca augusta – prihlásia na naše preteky. Touto iniciatívou v podstate zabíjame dve muchy jednou ranou. Jednak nútime uchádzačov o účasť na MMM k tomu, aby sa včas prihlásili na preteky. Aby sme veci potom nemuseli riešiť na poslednú chvíľu (smiech). A zároveň im ponúkame veľmi pekný suvenír z Košíc. Je to pekná personifikovaná spomienka na Medzinárodný maratón mieru! Mnohí ľudia takéto veci zbierajú a odkladajú si ich na pamiatku. My im jednu možnosť ako si uchovať spomienku na pobyt v Košiciach ponúkame. Samozrejme, uvedomujeme si, že podobné aktivity sa vo svete robia už dávno (dlhá odmlka). Vôbec sme neobjavili teplú vodu (smiech). Ale bežci to prijali, tak prečo im v tomto nevyhovieť? Navyše, keď nám to tiež uľahčí prácu okolo registrácie maratóncov. Tí, ktorí sa nám prihlásia po 31. auguste, už takúto možnosť nebudú mať. Ale registrácia účastníkov 89. ročníka MMM normálne beží ďalej až do soboty 6. októbra 2012, respektíve do vypredania štartovných čísel pre jednotlivé kategórie bežcov.
Kde ste sa inšpirovali k takejto pozornosti pre účastníkov vášho bežeckého podujatia?
Už ani presne neviem. Nie je to úplná novinka. My v Košiciach to robíme niekoľko rokov. Ale nie všade je to zaužívaná prax. Aj tieto spomienkové čísla sú dôkazom toho, že chodíme po svete s otvorenými očami, všímame si mnohé podnety – a tie, ktoré sa dajú u nás uplatniť, prenášame k nám. Darmo, vývoj aj v maratónskych behoch napreduje veľkým tempom, treba sa obracať, aby sme ako podujatie boli naďalej v popredí európskych a svetových maratónskych behov. V maratóne – ako veľmi náročnej atletickej disciplíne – sa stále niečo deje. Ak chceme byť naďalej úspešní, musíme držať krok s momentálnym trendom (smiech).
Samozrejme, že MMM v Košiciach má vo svete atletiky už dlhé desaťročia vyhradené veľmi čestné miesto. Aj napriek tomu robíte v médiách nejakú cielenú kampaň – a na ktoré ročné obdobie ju zameriavate?
Podstatnú časť našej cielenej kampane sme urobili v jarných mesiacoch – v marci a apríli. Takto postupujeme už roky, lebo kvalitná príprava na maratón si vyžaduje tri mesiace až pol roka. Robili sme tlačové besedy, verejné prezentácie, chodili sme s propagačnými materiálmi po iných maratónoch a ďalších atletických pretekoch. Všade, kde sme prišli, sme sa chceli pripomenúť, aby špičkoví atléti, ale aj rekreační bežci – maratónci počítali s účasťou na MMM v Košiciach. Potom v neskoršom období sme už oslovovali najmä potenciálnych partnerov a sponzorov pretekov. Spoločnými silami sme hľadali možnosti ďalšej spolupráce, respektíve sme konzultovali ďalší postup, aby MMM v Košiciach aj naďalej patril k podujatiam, na ktoré môže byť Slovensko právom pyšné. Samozrejme, z roka na rok je to ťažšie všetko zosúladiť, ale vďaka pochopeniu našich partnerov a sponzorov sa nám náš hlavný cieľ darí plniť. A ním je ambícia pripraviť v Košiciach špičkové športové podujatie svetového významu, na ktoré sa ľudia budú vždy radi vracať.
Do začiatku 89. ročníka MMM zostáva už iba niekoľko dní. S akým konečným číslom by ste v Košiciach tento rok boli spokojní?
Podľa skúseností z minulých rokov predpokladáme, že tento rok reálne prekročíme hranicu 7500 aktívnych bežcov. Vieme, že v posledných hodinách pred samotným MMM nám prihlášky narastajú tak, že podľa aktuálnych čísel môžeme pokojne mať na štarte viac ako 7500 vyznávačov maratónskeho behu. Ale opakujem ešte raz, že toto je zatiaľ náš predpoklad. Je to náš prepočet podľa overených a dostupných štatistík z minulých rokov. Sme však veľmi radi, že v hlavnej disciplíne MMM by sa malo predstaviť viac ako tisíc vytrvalcov – zatiaľ 930 mužov a 85 žien. Je však otázkou, koľko z týchto prihlásených sa reálne v nedeľu 7. októbra pred 9. 00 h postaví na štart 89. ročníka MMM. Ak by to naozaj bolo viac ako 7100 – 7200 bežcov, boli by sme naozaj spokojní.
Zhováral sa Štefan Žilka