- akualizované 16. septembra 13:47
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová predniesla v stredu pred poslancami Európskeho parlamentu premiérový prejav o stave únie, v ktorom predstavila priority EK pre nasledujúcich 12 mesiacov.
Napriek tomu, že svet momentálne bojuje s pandémiou koronavírusu, súčasné obdobie označila ako „veľkú príležitosť na uskutočnenie zmien“.
Babiš: Bielorusko potrebuje našu rýchlu pomoc, zbabelá agresívna polícia mláti bezbranných ľudí
„V ostatných mesiacoch sme zistili, čo máme spoločné. Museli sme obetovať časť svojej osobnej slobody pre bezpečie iných. Ako členovia Európskej únie musíme zdieľať časť svojej suverenity pre spoločné dobro,“ povedala nemecká politička a poznamenala, že „ľudia v Európe momentálne trpia a boja sa o najbližších či prácu“.
Vzdala hold zdravotníkom
Dodala však, že počas ostatných šiestich mesiacov Európania ukázali silu ducha. „Mohli sme to sledovať u ošetrovateľov, lekárov a zdravotníkov, ktorí dennodenne podstupovali riziko, aby sme to nemuseli robiť my. Vzdávam im za to hold,“ vyhlásila.
Von der Leyenová podotkla, že pandémia koronavírusu je stále s nami a proces zotavenia sa z nej je stále v počiatočnej fáze. Podľa 61-ročnej rodáčky z belgického Ixellesu by sa v Európskej únii malo pracovať na vybudovaní silnejšieho zdravotníctva.
Viac o téme: Koronavírus
Uviedla, že chce posilniť a vytvoriť nové únijné agentúry, posilniť strategické zásoby materiálu a diskutovať o posilnení právomocí EÚ v oblasti zdravotníctva. Pochválila EÚ za iniciatívu globálnej zbierky na výskum a vývoj vakcíny, testov a liekov proti ochoreniu COVID-19. „Vnášanie nacionalizmu do vývoja vakcíny ohrozuje životy, kooperácia ich zachraňuje,“ doplnila.
Europoslanci žiadajú prijať ozdravný plán obnovy ekonomiky, plán Európskej komisie je minimálny
Predsedníčka Európskej komisie sa pristavila aj pri problematike ochrany životného prostredia. EK chce navýšiť cieľ pre znižovanie emisií skleníkových plynov do roku 2030 z aktuálnych 40 % na 55 %. „Viem, že pre niektorých je to príliš a pre iných zas málo. Naše štúdie však ukazujú, že je možné to dosiahnuť. Najväčšie firmy samy žiadajú o stanovenie tohto cieľa,“ objasnila.
Príliš veľa ľuďom sa neoplatí pracovať
Ako ďalej uviedla Von der Leyenová, ktorá funkciu predsedníčky EK zastáva od 1. decembra 2019, dôvera Európanov v spoločnú meno euro nikdy nebola silnejšia. Podľa nej by sa tiež mali stanoviť spoločné štandardy pre minimálnu mzdu v Európe.
„Pravda je taká, že príliš veľa ľudom sa neoplatí pracovať. Dumpingové platy ničia dôstojnosť práce a férovú konkurenciu na spoločnom trhu. To musí skončiť,“ vyzvala.
Digitálna budúcnosť predstavuje podľa Von der Leyenovej veľkú výzvu. Ako prezradila, Európska komisia chystá legislatívu pre umelú inteligenciu, ktorá podľa nej „otvára nový fantastický svet“.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
„Samozrejme, tento svet musí byť regulovaný pre prípad, že sa niečo zvrtne,“ zdvihla pomyselný varovný prst. EK údajne chystá aj nové pravidlá pre stanovenie bezpečnej digitálnej identity. „Zakaždým, keď od nás nejaká webová stránka chce registráciu, vôbec nevieme, čo sa udeje s našimi osobnými údajmi. To sa tiež musí skončiť,“ dodala razantne.
Von der Leyenová si väčšiu časť neskorších fáz prejavu vyhradila na zahraničné záležitosti. Úvodom vyzvala, aby Európska únia v týchto otázkach prešla pri hlasovaniach z „jednomyseľnosti“ na „väčšinu“, a to minimálne v oblasti ľudských práv a uvaľovaní sankcií.
Sankcie za porušovanie ľudských práv
Sľúbila tiež navrhnutie tzv. Magnitského zákona, aký od roku 2012 platí aj v USA, aj na úrovni Európskej únie. Spomenutý právny predpis pomenovaný po ruskom právnikovi Sergejovi Magnitskom (1972 – 2009) uvaľuje finančné a vízové sankcie na ruských predstaviteľov zodpovedných za porušovanie ľudských práv.
Postup bieloruských vládnych orgánov proti demonštrantom v ostatných týždňoch označila Von der Leyenová za „hanebný“. Zmienila sa taktiež o otrave ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, ktorá podľa nej zapadá do modelu, aký mohol svet pozorovať v Gruzínsku, na Ukrajine alebo v anglickom Salisbury.
Osobitne sa pristavila aj pri horúcej téme týchto dní – rozchode Európskej únie a Spojeného kráľovstva, pričom podľa nej šance na dosiahnutie dohody o pobrexitových vzťahoch „blednú každým dňom“. Britom pripomenula slová niekdajšej predsedníčky britskej vlády Margaret Thatcherovej o tom, že „Británia neporušuje dohody“.
Mieni podporovať voľný obchod
Von der Leyenová bude podporovať voľný obchod medzi EÚ a inými regiónmi sveta. Podotkla, že už teraz je „600-tisíc pracovných miest v EÚ viazaných na Japonsko“. „Budeme pracovať na spravodlivej globalizácii, na spravodlivosti a rovnakých podmienkach,“ uviedla.
Podľa nej netreba zabúdať na marginalizované skupiny ľudí – LGBT i utečencov. „Anti-LGBT zóny v Poľsku sú bez štipky ľudskosti a v EÚ nemajú miesto,“ poznamenala.
Na margo migračnej politiky „európskej dvadsaťsedmičky“ doplnila: „Migrácia je celoeurópsky problém. Každý štát musí prispieť k riešeniu. Jasne hovorím, že keď zvyšujeme úsilie my, musia sa pridať všetky členské štáty. Zabezpečíme prepojenie medzi azylom a návratom. Musíme jasne rozlišovať medzi tými, ktorí majú právo zostať, a tými, ktorí ho nemajú. Budeme bojovať s pašerákmi, posilníme vonkajšie hranice, prehĺbime zahraničné partnerstvá a vytvoríme legálne cesty.“