Namietanie údajnej zaujatosti sudkyne Pamely Záleskej v prípade procesu týkajúceho sa vraždy novinára Jána Kuciaka a ďalších skutkov na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) je dôvodné.
Okolnosti objektívnej povahy
Skonštatoval to Najvyšší súd SR (NS SR) po oboznámení sa s obsahom pôvodného uznesenia ŠTS o nevylúčení Záleskej, ako aj s obsahom relevantných častí súdneho spisu a s námietkami obžalovaného Mariana Kočnera.
„Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia, s obsahom relevantných častí súdneho spisu a s námietkami obžalovaného zistil, že reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, na základe ktorých, pri zohľadnení teórie zdania, je dôvodný záver o vylúčení sudkyne Pamely Záleskej z prejednávania a rozhodovania v posudzovanej veci,“ uviedla hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.
Objektívne pochybnosti o nestrannosti
Podľa najvyššieho súdu je totiž zjavné, že by mohli vzniknúť objektívne pochybnosti o jej nestrannosti, a to s poukázaním na jej predchádzajúce rozhodnutie v súvisiacej veci.
Obžalovaní Kočner a Alena Zsuzsová. namietali na pojednávaní vo februári zaujatosť Záleskej, pretože predsedala senátu, ktorý schvaľoval dohodu o vine a treste so Zoltánom Andruskóom. Ten priznal vinu za podiel na vražde novinára a v hlavnom procese vypovedal ako svedok.
Účasť Záleskej v senáte, ktorý prejednáva obžalobu proti Kočnerovi a Zsuzsovej, tak podľa obhajoby porušuje prezumpciu neviny obžalovaných.
Podľa pôvodného stanoviska predsedníčky senátu Ruženy Sabovej však vtedajší senát posudzoval len spravodlivosť a primeranosť dohody s Andruskóom a nevyjadroval sa k vine alebo nevine ďalších osôb. ŠTS tak rozhodol o nevylúčení Záleskej z rozhodovania vo veci.