Znečistenie ovzdušia predstavuje jednu z najväčších environmentálnych hrozieb súčasnosti, ktorá každoročne spôsobí predčasnú smrť miliónov ľudí na celom svete, informuje portál Euronews. Od drobných častíc prenikajúcich hlboko do pľúc až po toxické plyny z dopravy či priemyslu – znečistenie ovzdušia nepozná hranice. Ako môžete znížiť riziko a ochrániť svoje zdravie?
Takmer celý svet je v určitom bode vystavený ovzdušiu, ktoré nespĺňa prísne normy stanovené Svetovou zdravotníckou organizáciou.
Každý má rád dúšok čerstvého vzduchu. Bohužiaľ, príliš často je náš vzduch všetko, len nie čerstvý.
Hoci sa kvalita ovzdušia dramaticky líši podľa miesta a dňa, takmer celý svet – približne 99 % globálnej populácie – je v určitom momente vystavený ovzdušiu, ktoré nespĺňa prísne normy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Znečistený vzduch, plný toxických plynov alebo drobných, neviditeľných častíc, ktoré prenikajú do ľudského tela, podľa odhadov agentúry OSN pre zdravie každoročne predčasne zabije 7 miliónov ľudí.
Pre milióny ľudí žijúcich v niektorých z najznečistenejších miest sveta – ako sú Naí Dillí; Dháka v Bangladéši; Bangkok; a Jakarta v Indonézii – sa môže zdať zlý vzduch nevyhnutný.
Európa taktiež čelí vážnej kríze verejného zdravia, keďže takmer všetci obyvatelia kontinentu žijú v znečistenom ovzduší. Takmer dve tretiny ľudí žijú v oblastiach, kde je kvalita ovzdušia viac ako dvojnásobne horšia, než je optimum.
Najhoršie postihnutou krajinou v Európe je Severné Macedónsko, kde takmer dve tretiny obyvateľstva žije v oblastiach s viac ako štvor- až šesťnásobne vyšším znečistením ovzdušia.
Analýza tiež ukázala, že východná Európa je na tom podstatne horšie ako západná Európa. Výnimkou je Taliansko, kde však viac ako tretina obyvateľov žije v údolí rieky Pád.
Existujú však opatrenia, ktoré môžeme podniknúť. Prvým krokom je pochopenie, že vzduch nie je znečistený len vtedy, keď vyzerá smogovo, upozorňuje Tanushree Ganguly z Inštitútu energetickej politiky v Chicagu, India.
„Modrá obloha vám nezaručí čistý vzduch,“ povedala.
Aké sú najnebezpečnejšie druhy znečisťujúcich látok v ovzduší?
Znečisťujúce látky často vznikajú spaľovaním: fosílnych palív ako uhlie, zemný plyn, nafta a benzín na výrobu elektriny a dopravu; poľnohospodárskych plodín alebo stromov; alebo v dôsledku lesných požiarov.
Jemné, vdychovateľné častice, známe ako pevné častice (PM), patria medzi najnebezpečnejšie. Najmenšie z nich – PM 2,5, pretože majú menej ako 2,5 mikrónu v priemere – sa môžu dostať hlboko do pľúc a vznikajú najmä pri spaľovaní palív.
Hrubšie častice, známe ako PM 10, sú spojené s poľnohospodárstvom, cestnou dopravou, ťažbou alebo prachom, ktorý vietor roznáša z erodovanej pôdy, uvádza WHO.
Medzi ďalšie nebezpečné znečisťujúce látky patria plyny ako oxid dusičitý a oxid siričitý, ktoré vznikajú pri spaľovaní palív, vysvetľuje Anumita Roychowdhury, odborníčka na znečistenie ovzdušia z Centra pre vedu a životné prostredie v Naí Dillí.
Zdroje a intenzita znečistenia ovzdušia sa líšia podľa miest a ročných období. Napríklad v Jakarte sú hlavnými zdrojmi staré motocykle a priemyselné kotly, zatiaľ čo v Thajsku a Indii spôsobuje výrazné zhoršenie kvality ovzdušia spaľovanie poľnohospodárskeho odpadu.
Tehlové pece spaľujúce uhlie prispievajú k znečisteniu v Dháke, hlavnom meste Bangladéša. Sezónne lesné požiare spôsobujú problémy v Brazílii a Severnej Amerike.
Aké zdravotné problémy môže znečistenie ovzdušia spôsobiť?
Znečistenie ovzdušia je druhým najväčším rizikovým faktorom predčasných úmrtí na svete, hneď po vysokom krvnom tlaku, uvádza nedávna správa Inštitútu pre zdravotné účinky (Health Effects Institute).
Krátkodobé vystavenie znečistenému vzduchu môže vyvolať astmatické záchvaty a zvýšiť riziko srdcových infarktov a mozgových príhod, najmä u starších osôb alebo ľudí so zdravotnými problémami.
Dlhodobé vystavenie vedie k vážnym ochoreniam srdca a pľúc, vrátane srdcových chorôb, chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP) a pľúcnych infekcií, ktoré môžu viesť k smrti.
Podľa analýzy Detského fondu OSN (UNICEF) viac ako 500 miliónov detí vo východnej Ázii a tichomorských krajinách dýcha nezdravý vzduch a znečistenie je spojené so smrťou 100 detí mladších ako päť rokov denne.
Regionálna riaditeľka UNICEF pre východnú Áziu, June Kunugi, upozorňuje, že znečistený vzduch ohrozuje rast detí, poškodzuje pľúca a ovplyvňuje kognitívne schopnosti.
„Každý nádych je dôležitý, no pre príliš veľa detí môže každý jeden znamenať ohrozenie zdravia,“ povedala.
Ako zistíte, či je vzduch čistý?
Viac ako 6 000 miest v 117 krajinách monitoruje kvalitu ovzdušia a mnohé mobilné aplikácie na predpoveď počasia obsahujú údaje o kvalite ovzdušia. Čítanie týchto údajov však môže byť mätúce.
Mnohé krajiny preto zaviedli index kvality ovzdušia (AQI) – číselnú škálu, kde vyššie čísla znamenajú horšiu kvalitu ovzdušia. Často sa používajú aj farby, ktoré naznačujú, či je vzduch čistý alebo nie.
Každá krajina má svoje vlastné normy pre kvalitu ovzdušia. Na Slovensku je denný limit pre PM2,5 stanovený na 25 µg/m³, čo je päťnásobok odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá odporúča denný limit 5 µg/m³. V Thajsku je denný limit pre PM2,5 stanovený na 50 µg/m³, čo je desaťnásobok odporúčania WHO.
V Indii je denný limit pre PM2,5 stanovený na 60 µg/m³, čo je dvanásťnásobok odporúčania WHO. To znamená, že limit v Indii je 1,2-krát vyšší ako v Thajsku a 2,4-krát vyšší ako na Slovensku.
To znamená, že indexy AQI vypočítavajú krajiny rozdielne a nie sú vždy porovnateľné. Niekedy preto môžu byť hodnoty AQI od súkromných spoločností, ktoré používajú prísnejšie normy, odlišné od hodnôt vypočítaných národnými regulačnými orgánmi.
Ako sa najlepšie chrániť pred znečistením ovzdušia?
Cieľom je, samozrejme, minimalizovať vystavenie, keď je kvalita ovzdušia zlá – zostať v interiéri alebo nosiť rúško.
Nie vždy je však možné zostať vo vnútri, najmä pre ľudí, ktorí musia pracovať alebo žiť vonku, upozorňuje Danny Djarum, výskumník kvality ovzdušia zo Svetového inštitútu zdrojov (WRI).
Ľudia si tiež musia byť vedomí znečistenia ovzdušia v interiéri, ktoré často vzniká pri bežných činnostiach, ako je varenie alebo pálenie vonných tyčiniek.
Aké sú výhody a obmedzenia čističiek vzduchu?
Čističky vzduchu môžu pomôcť znížiť znečistenie ovzdušia v interiéri, ale majú svoje obmedzenia. Fungujú tak, že nasávajú vzduch z miestnosti, prefiltrujú znečisťujúce látky a vrátia čistý vzduch späť do miestnosti.
Najefektívnejšie sú však v malých priestoroch a vtedy, keď sú ľudia nablízku. Čističky môžu vyčistiť len určitý objem vzduchu, upozorňuje Rajasekhar Balasubramanian, odborník na mestskú kvalitu ovzdušia z Národnej univerzity v Singapure.
„Ak máme malú čističku vzduchu vo veľkej miestnosti, nebude účinná,“ povedal.
Čističky sú navyše pre mnohých ľudí v rozvojových krajinách príliš drahé.
„Väčšina ľudí postihnutých znečistením ovzdušia si čističky jednoducho nemôže dovoliť,“ povedal Djarum zo Svetového inštitútu zdrojov.
