Život bez plastov v modernom svete je takmer nepredstaviteľný. Rodina Rakúšanky Sandry Krautwaschl sa však rozhodla vyskúšať, či je aj nemožný. Rodáčka z Grazu nedávno vydala knihu Plastikfreie Zone (Pásmo bez plastov), v ktorej opísala, ako sa postupne zbavila takmer všetkých plastov vo svojej domácnosti a uľahčila tak životnému prostrediu.
Všetko začalo v roku 2009 na dovolenke v Chorvátsku. Sandrine tri deti každý deň na pláži bombardovali svoju mamu otázkami, odkiaľ sa na takom malom priestore nesutále berie toľko odpadu. Štyridsaťročnú terapeutku to prinútilo zamyslieť sa aj nad svojou zodpovednosťou nad týmto problémom. Po návrate z dovolenky si pozrela krátky film Plastic Planet od rakúskeho režiséra Wernera Booteho, ktorý dokumentuje, ako sa plasty vyrábané na celom svete menia na toxíny pre životné prostredie. Sandru šokovali informácie o tom, že hoci plastom trvá stovky rokov, kým sa rozložia, každý rok ich na svete pribudne ďalších 240-miliónov ton. Tie potom napĺňajú skládky odpadov, znečisťujú oceány a produkujú karcinogénne a ďalšie látky poškodzujúce ľudské zdravie. Mnohé z nich sa pritom vyrábajú z neobnoviteľných zdrojov energie, ktoré majú ďalší dopad na životné prostredie.
„Hoci v Rakúsku recyklujeme, nefunguje to tak na celom svete. Skutočnosť, že si ľudia kupujú plastové veci ďalej prispieva k ich výrobe. Ten film bol už poslednou kvapkou – bola som skutočne pobúrená. Pomyslela som si: ´Takto to predsa nemôže ďalej fungovať,´“ uviedla Sandra, ktorá následne podnikla prvé kroky k zmene.
Najprv sa so svojej domácnosti pokúsila odstrániť všetky plastové veci. Výsledok, pri ktorom sa pred domom kopila hora plastových predmetov, sa nakoniec ocitol aj na fotografii na obálke knihy. Ďalším krokom bola snaha nájsť alternatívy pre všetky potrebné predmety – plastové zubné kefky nahradili drevenými, mlieko začali nosiť v kovových kanistroch a za všetky plastové obaly sa snažili nájsť sklené, papierové či kovové náhrady. Sandra však priznala, že hľadanie alternatív nebolo jednoduché, a tak sa začala riadiť podľa jednoduchého kľúča – nezachádzať do extrémov. „Mnohí ľudia si myslia, že žijeme ako v dobe kamennej, ale nie je to tak. Život sa len stal o niečo jednoduchší, tichší a pohodlnejší,“ uviedla Sandra, ktorá sa svojím činom snaží inšpirovať aj druhých.
Život v Eisbachu, malej dedinke neďaleko Grazu, sa však nezaobíde úplne bez plastov. Rodina naďalej používa elektroniku či ďalšie potrebné veci ako bicyklové helmy, všetky plastové produkty sa však snaží nakupovať v second-handoch a o auto sa delí so susedmi.
To, čo najprv začalo ako mesačný experiment, sa postupne premenilo na životný štýl. „Úplne to zmenilo náš konzumný spôsob života,“ uviedla Rakúšanka, ktorá pri každom nákupe plastov premýšľa, či ich skutočne potrebuje. O svojom živote bez plastov však uvažujú triezvo. „Museli sme si uvedomiť, že sa to nedá zrealizovať na sto percent. Napríklad aj sklené a kovové nádoby často obsahujú kúsky plastov na vrchnákoch,“ uviedla Sandra. I napriek tomu tvrdí, že spotrebu plastov zredukovali na „takmer nič“ a popritom zlepšili aj svoj zdravotný stav. „Teraz takmer stále varíme iba čerstvé potraviny,“ dodala Sandra, ktorej sa popri novom životnom štýle podarilo znížiť aj priemerné výdavky. Teraz už len dúfa, že „život bez plastov“ si zvolia aj ďalší.
www.spiegel.de
