Zanedbané vodné hospodárstvo a energetická náročnosť spracovania vody sú vážnym ohrozením pre hospodársku stabilitu Európy. Nová správa spoločnosti Danfoss varuje, že plytvanie vodou „zosilňuje klimatickú krízu“ a môže spôsobiť pokles HDP až o osem percent v bohatších krajinách.
Voda a energia nie sú v rovnováhe
Každý krok vo vodnom cykle – od ťažby a úpravy po distribúciu a využitie – si vyžaduje energiu. Ako globálna populácia rastie, zvyšuje sa aj dopyt po sladkej vode, čo znamená, že na jej čerpanie, úpravu a rozvod je potrebné viac energie.
Energetický sektor už teraz zodpovedá za približne 14 percent globálnych odberov sladkej vody. Ide o odbery z prírodných zdrojov, ako sú rieky a jazerá, na účely pitia, poľnohospodárstva, výroby alebo produkcie elektriny. Časť tejto vody sa síce vyčistí a vráti späť do prírody, no veľká časť sa spotrebuje natrvalo, napríklad vo forme potravín či produktov.
Táto obojstranná závislosť znamená, že akýkoľvek tlak na jeden systém má okamžitý dopad na druhý. Výpadky energie môžu obmedziť prevádzku vodárenských systémov, zatiaľ čo suchá a vlny horúčav ohrozujú výrobu elektriny.
Odborníci preto varujú, že Európa si už nemôže dovoliť riešiť tieto systémy oddelene. „Spôsob, akým využívame energiu vo vodnom systéme, predstavuje významné riziká pre odolnosť a konkurencieschopnosť,“ hovorí Kim Fausing, generálny riaditeľ spoločnosti Danfoss pre Euronews Green.
„V Európe sa plytvá príliš veľkým množstvom upravenej vody a zároveň aj energiou potrebnou na jej čerpanie a úpravu – a to predstavuje ekonomickú aj bezpečnostnú výzvu.“
Koľko nás bude stáť ignorovanie problému?
Neefektívnosť vo vodnom a energetickom sektore môže viesť k prudkému nárastu nákladov. Podľa správy by to mohlo do roku 2050 znížiť HDP o osem percent v krajinách s vysokými príjmami a o 10 až 15 percent v krajinách s nižšími príjmami.
Globálne výzvy spojené s vodou už doteraz spôsobili energetickému sektoru dodatočné náklady vo výške približne 9,6 miliardy dolárov (cca 8,26 miliardy eur).
V Európe sa predpokladá, že väčšina členských štátov EÚ bude musieť do roku 2030 investovať 500 až 1000 eur na osobu len na zabezpečenie dodávky vody a sanitácie v súlade s platnými predpismi.
Okrem finančných strát ohrozuje vodná kríza aj verejné zdravie, stabilitu infraštruktúry a geopolitickú bezpečnosť. Obmedzený prístup k dostupnej vode či energii môže vyvolať ťažkosti a dokonca aj konflikty – najmä v regiónoch, ktoré sú závislé od dovážanej energie alebo zdieľaných vodných zdrojov.
Technologické riešenia existujú, treba ich však zaviesť
Účinné využívanie vody a energie sa dá zabezpečiť pomocou technológií, ktoré sú už v súčasnosti dostupné. Kim Fausing vyzýva na zavedenie prísnejších pravidiel, jasne stanovených cieľov v oblasti efektívnosti a podporných mechanizmov, ktoré by motivovali k investíciám do overených technológií, ako sú systémy na odhaľovanie únikov, inteligentné meracie prístroje, regulácia tlaku a zvyšovanie energetickej účinnosti.
„Vlády by mali zvážiť integráciu vodnej efektívnosti do energetických auditov a stanoviť národné ciele pre opätovné využitie priemyselnej vody. Každá kvapka, ktorú ušetríme, znamená menej premárnenej energie,“ dodáva.
Spoločnosť Danfoss tvrdí, že ak by všetky existujúce odsoľovacie zariadenia na svete (ktoré premieňajú morskú vodu na pitnú) boli modernizované na súčasný technologický štandard, mohli by ušetriť 34,5 miliardy eur a znížiť emisie CO₂ o 111 miliónov ton.
Úpravne odpadových vôd môžu rovnako znížiť spotrebu energie a prevádzkové náklady pomocou technológie s meničmi otáčok (VSD), ktoré umožňujú čerpadlám prispôsobiť výkon aktuálnemu dopytu. Príkladom je závod v indickom meste Čennai, ktorý vďaka tejto technológii znížil svoju energetickú spotrebu približne o 22 percent.
Dátové centrá: Neviditeľní žrúti vody?
Veľkými vinníkmi v spotrebe vody sú aj dátové centrá. Aktuálne spotrebujú približne 560 miliárd litrov vody ročne. Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) predpokladá, že do roku 2030 sa táto hodnota môže zdvojnásobiť na neuveriteľných 1 200 miliárd litrov – čo je šesťnásobok celkovej spotreby sladkej vody v EÚ v roku 2022.
Táto mimoriadne vysoká spotreba vody je dôsledkom nadmerného tepla generovaného procesormi, ktoré je potrebné ochladzovať. Zavedenie kvapalinového chladenia (liquid cooling) v uzavretom vodnom okruhu by však mohlo znížiť túto spotrebu. Systémy priameho chladenia čipov sú zároveň o minimálne 15 percent energeticky účinnejšie než vzduchové systémy.
„Narastajúce prebytočné teplo generované výkonnými procesorovými jednotkami v moderných dátových centrách si nevyhnutne vyžaduje zavedenie inovatívnych metód chladenia, pričom toto teplo môže byť zároveň znovu využité na vykurovanie inde,“ uvádza správa.
Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že do roku 2030 by sa zvyškové teplo z dátových centier mohlo využiť na pokrytie až desatiny spotreby tepla v Európe. Hoci mnohé veľké centrá stoja mimo mestských oblastí, správa upozorňuje, že aj tak môžu zásobovať teplom odberateľov v okruhu niekoľkých kilometrov, čím by sa pokryl dopyt až do výšky 300 TWh.
