Nie je to vírus, vojna ani nehoda. Najtichším a často prehliadaným zabijakom súčasnosti je… teplo. Každý rok má na svedomí približne pol milióna životov. Bez výstrelu, bez varovania. A čo je najhoršie – s každým ďalším rokom sa stáva silnejším, častejším a zákerným.
Vlny horúčav sa dnes už netýkajú len trópov. Európske mestá, vrátane tých slovenských, sa čoraz častejšie menia na rozpálené pasce, v ktorých prežitie závisí od pár správnych rozhodnutí.
Prečo je teplo taký tichý zabijak?
Na rozdiel od búrok alebo povodní nemá horúčava dramatický efekt, ktorý vidno na prvý pohľad. Ale práve preto je taká nebezpečná. Extrémne teploty pôsobia na telo postupne – zhoršujú priebeh srdcových, pľúcnych či obličkových ochorení. Oficiálne štatistiky často teplo ako príčinu smrti ani neuvádzajú. No lekári v tom majú jasno: extrémne horúčavy sú smrteľné, najmä pre starších, chorých a sociálne znevýhodnených.
Ako vlny horúčav ovplyvňujú naše zdravie?
Ľudské telo je v horúčave pod neustálym tlakom. Keď cez deň teplota stúpa nad 35 °C a v noci neklesá pod 25, organizmus nemá šancu na regeneráciu. Srdce bije rýchlejšie, obličky pracujú naplno a telo sa snaží chladiť potením. Ak je však aj vzduch vlhký, pot sa neodparuje – a telo sa prehreje. Výsledkom môže byť kolaps, úpal či zlyhanie orgánov.
Teplo však škodí aj nepriamo. Pribúda nehôd, zhoršuje sa kvalita ovzdušia, zvyšuje sa riziko požiarov a výpadkov elektriny. A to všetko v konečnom dôsledku zaťažuje zdravotníctvo.
Kto je najviac ohrozený?
- Seniori, najmä tí s ochoreniami srdca, dýchacích ciest či obličiek
- Ľudia bez domova alebo žijúci v zlých podmienkach bez klimatizácie
- Pracujúci vonku, ako stavbári, poľnohospodári či zamestnanci na cestách
- Ženy – podľa výskumov sú náchylnejšie na úpal ako muži
- Deti – ich telá sa rýchlejšie prehrievajú a nedokážu sa účinne ochladiť
Prečo sú vlny horúčav čoraz intenzívnejšie?
Planéta sa otepľuje. Od priemyselnej revolúcie stúpla priemerná globálna teplota o 1,3 °C. A hoci sa to môže zdať málo, v praxi to znamená častejšie teplotné extrémy. Klíma sa mení. Prúdové prúdenie v atmosfére slabne, a tak sa nad kontinentmi tvoria tepelné kupoly – oblasti s extrémnym tlakom a horúčavou, ktoré sa nepohnú celé dni.
Zeleň v mestách: Stromy by mohli odvrátiť vyše milión úmrtí
Ale veď zima zabíja viac ako teplo, nie?
Zatiaľ áno. Chlad má na svedomí viac úmrtí ako horúčavy. No odborníci varujú: trend sa obracia. Počet úmrtí spôsobených teplom rastie rýchlejšie ako tie, ktoré zachránia miernejšie zimy. A klimatické modely z 854 európskych miest ukazujú, že bez ohľadu na scenár emisií nás čaká nárast úmrtí súvisiacich s teplotou.
Ako sa chrániť počas vlny horúčav?
– Zostaňte vnútri počas najteplejších hodín (11:00 – 17:00)
– Pite veľa vody, aj keď necítite smäd
– Noste ľahké, voľné a svetlé oblečenie
– Zatvorte okná cez deň, vetrajte až po zotmení
– Zatieňte interiér žalúziami alebo závesmi
– Navštevujte klimatizované priestory – knižnice, obchodné centrá
– Sledujte predpovede a výstrahy
– Pomáhajte zraniteľným – susedom, seniorom, deťom
Čo môžeme robiť ako spoločnosť?
– Odpoveď nie je jednoduchá, ale je jasná.
– Potrebujeme menej betónu a viac zelene v mestách.
– Menej výfukových plynov a viac tieňa.
– Lepšie izolované domy, dostupnú klimatizáciu a funkčné zdravotníctvo.
– A predovšetkým – zníženie emisií fosílnych palív, ktoré sú základným dôvodom zhoršujúcej sa klímy.
Je čas prestať teplo podceňovať
Vlny horúčav nie sú len nepríjemné. Sú smrteľné. A budú sa zhoršovať. Ignorovanie tohto problému nás bude stáť životy – a nie symbolicky. Už teraz sú horúčavy neviditeľným hrobárom pol milióna ľudí ročne.
Ochrana pred teplom by nemala byť luxusom, ale základným právom. Ak začneme konať teraz – ako jednotlivci aj ako spoločnosť – môžeme zachrániť seba aj tých najzraniteľnejších.
