Európa čelí rastúcim výzvam spojeným s chemickými rizikami, najmä v dôsledku zmeny klímy a urbanizácie. Vedci z projektu ECORISK2050 sa zamerali na pochopenie a predvídanie vplyvu týchto zmien na chemické látky v životnom prostredí. Tento projekt, financovaný EÚ, spojil 13 doktorandov z celej Európy, ktorí vytvorili modely na predpovedanie interakcií medzi chemickými látkami a klimatickými zmenami.
Hlavné ciele a metódy projektu ECORISK2050
Podľa vedcov tlak na ekosystémy v dôsledku rastu populácie, urbanizácie a klimatických zmien dosiahne svoj vrchol v roku 2050, kedy sa predpokladá, že celosvetová populácia vzrastie na 9 miliárd. Preto sa projekt ECORISK2050 zameriaval na tri hlavné oblasti, ako je posúdenie environmentálnych rizík chemických látok, v rámci ktorého vedci skúmali, ako sa menia riziká spojené s pesticídmi a farmaceutikami pod vplyvom klimatických zmien.
Druhou oblasťou bol vývoj adaptačných a zmierňovacích stratégií, kde cieľom bolo nájsť efektívne spôsoby, ako prispôsobiť a zmierniť tieto riziká v blízkej a strednodobej budúcnosti.
Poslednou skúmanou oblasťou je vytvorenie nástrojov pre priemysel a politikov. Výsledkom projektu je súbor nástrojov na hodnotenie a riadenie chemických rizík.
Pozor na liečivá v odpadových vodách a mikroplasty v pôde
Projekt ECORISK2050 priniesol významné zistenia týkajúce sa chemických rizík v Európe. Vedci skúmali osud a účinky chemických látok, ako sú pesticídy, farmaceutiká a mikroplasty, v rôznych klimatických podmienkach. Výsledky ukázali, že chemikálie v životnom prostredí menia svoje správanie a účinky v závislosti od teploty a spôsobu použitia. Zistilo sa, že ibuprofen v odpadových vodách a mikroplasty v pôde predstavujú významné riziká.
Projekt vyvinul nástroje na hodnotenie emisií, vystavenia a účinkov chemických látok, čím prispel k efektívnemu riadeniu rizík v poľnohospodárstve a vodných zdrojoch. Tieto zistenia sú kľúčové pre budúce výskumy a politické rozhodnutia, čím pomáhajú zabezpečiť lepšiu ochranu životného prostredia a zdravia obyvateľstva. „Prechod k bezpečnej a udržateľnej budúcnosti si vyžaduje spoločenské aj inštitucionálne zmeny a vyváženie výhod používania chemikálií a potreby udržateľnosti a bezpečnosti,“ hovorí koordinátor projektu Paul van den Brink. „Budúce riziká možno zmierniť aj zmenami v správaní a nahradením chemikálií bezpečnejšími alternatívami,“ uzatvára vedec.
