Karibik si väčšina ľudí predstaví ako raj na Zemi – azúrové more, biele pláže, palmy kývajúce sa vo vetre a bezstarostnú atmosféru. No ak sa pozriete trochu bližšie, obraz raja sa rýchlo naruší. Za vôňou slanej vody a čerstvo grilovaných rýb sa ukrýva iná realita – zápach skládok, roj múch a tony odpadu, ktoré sa hromadia na ostrovoch. Tropický raj zápasí s problémom, ktorý je rovnako naliehavý ako klimatická kríza: kam s odpadom, ktorý denne prinášajú milióny turistov aj gigantické výletné lode?
Cestovný ruch: požehnanie aj prekliatie
Cestovný ruch je pre karibské ekonomiky životne dôležitý. Len minulý rok ich navštívilo takmer 34 miliónov dovolenkárov a ďalších vyše 33 miliónov ľudí priplávalo na výletných lodiach. Tento prílev ľudí vytvára pracovné miesta a živí celé komunity. Zároveň však prináša aj odvrátenú tvár – nárast odpadu, ktorý malé ostrovy nedokážu spracovať.
Na Antigue, kde výletné lode často prevýšia počtom miestnych obyvateľov v uliciach hlavného mesta St. John’s, sa odpad stáva čoraz hrozivejším problémom. Skládka, ktorá vznikla pred dvoma desaťročiami, je už dávno preplnená. Napriek tomu na ňu denne pribúdajú tony odpadu – nielen z domácností, ale aj z výletných lodí. Podľa uniknutých údajov prijala skládka len za tento rok viac než 1 200 ton odpadu z lodí.
Odpad ako tichý ničiteľ raja
Na prvý pohľad to vyzerá ako logistický problém, no v skutočnosti ide o ekologickú bombu. Mnohé skládky nie sú vybavené modernými technológiami, ktoré by zabránili úniku škodlivých látok do pôdy či vody. V Antigue je už chránená zóna vystlaná ochranným materiálom plná od roku 2012. Odpad sa preto ukladá mimo bezpečných plôch, čím sa zvyšuje riziko kontaminácie podzemných vôd a pôdy.
Podobná situácia je na Kajmanských ostrovoch. Miestni obyvatelia tu dali skládke výstižný názov „Mount Trashmore“ – hora odpadu, ktorá vlani pohltila ďalších 130-tisíc ton smetí. Skládka stojí len pár metrov od školy a deti tam denne dýchajú vzduch nasiaknutý pachom odpadu.
„Naše životné prostredie je základom cestovného ruchu a bez neho sa neuživíme,“ hovorí mladá aktivistka Zara Majid z iniciatívy Protect Our Future. „Každý kúsok odpadu, ktorý turista zanechá, má priamy vplyv na našu budúcnosť.“
Platba odpadkami? Kaviarne v tejto krajine prijímajú namiesto peňazí plast
Jamajka, Turks a Caicos a ďalšie ostrovy v pasci
Jamajka, ktorá privíta ročne takmer rovnaký počet turistov ako má obyvateľov, posiela väčšinu svojho odpadu na nesanitárne skládky. Plány na výstavbu zariadení, ktoré by premieňali odpad na energiu, zatiaľ ostávajú len na papieri.
Na ostrovoch Turks a Caicos je situácia ešte horšia. Skládky tam často horia – či už v dôsledku samovznietenia, alebo nedbalosti. Smog dusí miestnych obyvateľov a spôsobuje zdravotné problémy. Obyvatelia žijú v neustálom napätí, pretože dym z horiacich skládok sa šíri celé dni.
Výletné lode a dvojitá tvár turizmu
Zatiaľ čo turisti si užívajú koktaily na palube luxusných lodí, v karibských prístavoch pribúdajú hory smetí. Spoločnosti ako Royal Caribbean alebo TUI Cruises deklarujú, že sa snažia odpad nevykladať na ostrovoch, ktoré majú obmedzené možnosti spracovania. Realita je však taká, že odpad v regióne stále rastie rýchlejšie, než sa stíha spracúvať.
Spoločnosť Carnival Cruise Line spustila program zberu a exportu odpadu z Grand Turku, no zatiaľ ide o ojedinelú iniciatívu. Väčšina odpadu sa stále spracúva priamo na ostrovoch, ktoré na to nemajú kapacity.
Politika, byrokracia a pomalé riešenia
Hoci väčšina krajín Karibiku podpísala dohovor MARPOL o regulácii lodného odpadu, iba tretina z nich zaviedla súvisiacu legislatívu. Regionálna koordinátorka Medzinárodnej námornej organizácie Vivian Rambarath-Parasramová upozorňuje, že infraštruktúra v Karibiku je zastaraná a údržba nedostatočná. To znamená, že aj tam, kde existujú skládky či recyklačné zariadenia, často nefungujú efektívne.
Niektoré vlády sľubujú investície – napríklad Antigua plánuje premeniť skládku na moderný systém nakladania s odpadom a Kajmanské ostrovy hovoria o národnej priorite. Realita je však taká, že zmeny prichádzajú pomaly a problém narastá.
Rastúci vesmírny odpad ohrozuje Zem aj budúcnosť kozmických letov. Existuje riešenie?
Krehký raj v ohrození
Pre Karibik je problém s odpadom viac než len estetickou záležitosťou. Ide o existenčnú hrozbu. Ostrovy, ktoré žijú z cestovného ruchu, si nemôžu dovoliť, aby turisti odchádzali s nepríjemnými spomienkami na hromady odpadkov či zápach horiacej skládky. Zároveň však potrebujú riešiť aj ochranu životného prostredia, ktoré je ich najväčším bohatstvom.
Ak sa nepodarí nájsť efektívny systém nakladania s odpadom, môže sa stať, že rajské pláže sa zmenia na odstrašujúci príklad toho, ako turizmus bez kontroly dokáže zničiť to, z čoho žije.
Malé rozhodnutia, veľký rozdiel
Hoci hlavná zodpovednosť leží na vládach a veľkých spoločnostiach, aj turisti môžu prispieť. Odmietnutie plastových slamiek, používanie vlastnej fľaše na vodu, či triedenie odpadu tam, kde je to možné, môže znieť ako drobnosť, no v súčte má veľký význam.
Ako hovorí Zara Majid: „Každý kúsok odpadu, ktorý turista zanechá, má vplyv. A každé rozhodnutie, ktoré urobí, pomáha nielen súčasnosti, ale aj budúcnosti.“
Karibik stojí na križovatke. Buď sa podarí zaviesť moderné systémy spracovania odpadu, alebo sa ostrovy premenia na skládky uprostred mora. Budúcnosť raja tak paradoxne závisí od toho, ako sa dokáže vysporiadať s tým, čo po sebe nechávame – s našimi odpadkami.
