Vonné sviečky, aromalampy či osviežovače vzduchu patria k bežnej výbave mnohých domácností. Používame ich s presvedčením, že zlepšujú pohodu a robia z bytu príjemnejšie miesto na život. Nové vedecké zistenia však prinášajú znepokojujúci pohľad na to, čo sa v skutočnosti deje so vzduchom, ktorý doma dýchame. Podľa výskumu môžu parfumované produkty v interiéri produkovať znečistenie porovnateľné s výfukovými plynmi z áut.
Znečistenie si spájame s ulicou, nie s obývačkou
Keď sa povie „znečistenie ovzdušia“, väčšina z nás si okamžite predstaví rušnú cestu, smog nad mestom alebo továrenské komíny. Len málokto si položí otázku, aký vzduch vlastne dýcha doma. Pritom práve v interiéri trávime 80 až 90 percent svojho času.
A práve tu prichádza prekvapenie: vzduch v bytoch a domoch môže byť v niektorých situáciách chemicky aktívnejší než vonkajšie prostredie. Dôvodom nie sú len zle vetrané miestnosti, ale aj produkty, ktoré považujeme za neškodné – osviežovače vzduchu, dezodoranty, čistiace prostriedky či vonné sviečky bez plameňa.
Čo presne vedci zistili?
Výskum, ktorý viedli odborníci z Purdue University, sa zameral na parfumované voskové taveniny, často označované ako „bezplameňové, bezdymové a netoxické“. Tieto produkty sú obľúbené práve preto, že pôsobia bezpečne. Žiadny oheň, žiadny dym, len vôňa.
Vedci však zistili, že pri ich zahrievaní dochádza k uvoľňovaniu aromatických látok – terpénov. Tie samy o sebe nemusia byť problémom. Skutočný zlom nastáva v momente, keď sa terpény v interiéri stretnú s ozónom, ktorý sa bežne nachádza aj vo vnútornom vzduchu. Výsledkom tejto reakcie je vznik extrémne malých nanočastíc.
A práve tieto nanočastice sú kľúčové.

Prekvapivý objav vedcov: Ako sa naše telo môže brániť mikroplastom
Nanočastice: malé, neviditeľné, no všadeprítomné
Nanočastice majú veľkosť menšiu ako 100 nanometrov. Pre porovnanie – sú tisíckrát menšie než hrúbka ľudského vlasu. Práve vďaka tejto veľkosti sa dokážu dostať hlboko do dýchacích ciest, prenikať medzi bunkami a potenciálne vstupovať do krvného obehu.
Merania v testovacom dome vybavenom citlivými senzormi ukázali, že koncentrácia týchto častíc pri používaní parfumovaných voskov dosahovala viac ako milión nanočastíc na centimeter kubický vzduchu. To sú hodnoty porovnateľné s tým, čo vzniká pri spaľovaní plynu, používaní dieselového motora alebo zapálenej sviečky.
Inými slovami: rozdiel medzi „vôňou domova“ a „výfukom auta“ je v tomto prípade menší, než by ste čakali.
Prečo je to problém pre naše zdravie?
Vedci skúmali aj to, kde sa tieto častice v tele usádzajú. Väčšina z nich zostáva v horných dýchacích cestách, no časť sa môže dostať hlbšie – až do pľúc a ďalej. Ich mikroskopická veľkosť im umožňuje migrovať tam, kam sa väčšie častice nikdy nedostanú.
Hoci výskum vplyvu terpénov a nanočastíc na ľudské zdravie stále pokračuje, už dnes existujú obavy z možných súvislostí s podráždením dýchacích ciest, zhoršením astmy či dlhodobým zaťažením organizmu. Obzvlášť citlivé môžu byť deti, starší ľudia a osoby s respiračnými ochoreniami.
Nie je to len o sviečkach
Dôležité je, že voskové taveniny nie sú jediným zdrojom. Vedci zaznamenali prudké nárasty terpénov aj pri bežných činnostiach – umývaní podlahy voňavým čističom, použití citrusového osviežovača vzduchu či nanesení parfumovaného dezodorantu. Všetko sa odohráva v priebehu pár minút.
Zaujímavé je, že pri nevoňavých produktoch sa podobné emisie neobjavili. To naznačuje, že problémom nie je samotný vosk alebo teplo, ale chemicky vyrobené vône.
Čo si z toho vziať do bežného života?
Cieľom týchto zistení nie je vyvolať paniku ani zakázať vône v domácnostiach. Skôr ide o uvedomenie si, že „príjemná vôňa“ nie je automaticky synonymom čistého vzduchu.
Ak používate parfumované produkty často, stojí za to zamyslieť sa nad mierou, frekvenciou a vetraním. Krátke, intenzívne vetranie môže výrazne znížiť koncentráciu nanočastíc v interiéri. Rovnako môže pomôcť obmedzenie kombinovania viacerých voňavých produktov naraz.
Vôňa ako súčasť dizajnu budov budúcnosti
Vedci upozorňujú aj na širší kontext. Parfumované produkty nie sú len pasívnym doplnkom domácností – aktívne menia chemické zloženie vzduchu. Preto by sa s nimi malo počítať aj pri navrhovaní budov, vetracích systémov a klimatizácií.
Vzduch v interiéri totiž nie je len prázdny priestor medzi stenami. Je to dynamické prostredie, ktoré reaguje na naše návyky, produkty aj každodenné rituály. A niekedy môže byť menej vône viac zdravia.


