Krajiny budú mať dva roky na to, aby aktualizovanú smernicu, ktorá sa vzťahuje na trestné činy „porovnateľné s ekocidom“, zaviedli do vnútroštátneho práva, referuje portál Euronews.
EÚ zavádza opatrenia proti poškodzovaniu životného prostredia
Európska únia sa stala prvým medzinárodným orgánom, ktorý kriminalizuje najzávažnejšie prípady poškodenia životného prostredia, ktoré sú „porovnateľné s ekocidom“.
Ničenie ekosystémov vrátane straty biotopov a nezákonnej ťažby dreva sa bude podľa aktualizovanej smernice EÚ o environmentálnych trestných činoch trestať prísnejšími trestami a odňatím slobody.
Na utorňajšom hlasovaní v Európskom parlamente zákonodarcovia EÚ tento krok drvivou väčšinou podporili 499 hlasmi, 100 bolo proti a 23 sa zdržalo hlasovania. Členské štáty majú teraz dva roky na to, aby ju zakotvili do vnútroštátneho práva.
Environmentálna kriminalita je čoraz rozšírenejšia
Podľa Marie Toussaintovej, francúzskej právničky a poslankyne Európskeho parlamentu za skupinu Zelení/Európska slobodná aliancia, EÚ „prijíma jednu z najambicióznejších právnych úprav na svete“.
„Nová smernica otvára novú stránku v histórii Európy, ktorá chráni pred tými, ktorí poškodzujú ekosystémy a prostredníctvom nich aj ľudské zdravie. Znamená to ukončenie beztrestnosti v oblasti životného prostredia v Európe, čo je veľmi dôležité a naliehavé,“ hovorí.
Podľa Toussaintovej súčasné právne predpisy EÚ a vnútroštátne právne predpisy neodrádzajú páchateľov od páchania environmentálnych trestných činov, pretože trestné činy sú príliš obmedzené a sankcie veľmi nízke.
Environmentálne trestné činy sa v Európe stále vyskytujú. Európsky úrad pre životné prostredie vo svojej správe o boji proti environmentálnej kriminalite v Európe uvádza množstvo príkladov environmentálnych trestných činov, ktoré zostali nepotrestané, pretože neboli zahrnuté do starej smernice.
Patrí medzi ne nezákonný lov tuniaka modroplutvého, poľnohospodársko-priemyselné znečisťovanie chránených oblastí, ako aj nezákonné poľovnícke praktiky a podvody na trhu s uhlíkom.
10-ročné tresty za spáchanie trestných činov proti životnému prostrediu
Odber vody, recyklácia a znečisťovanie morí, šírenie inváznych druhov rastlín a živočíchov a ničenie ozónovej vrstvy sú v novej smernici označené ako environmentálne činnosti. Neuvádza sa v nej však rybolov, vývoz toxického odpadu do rozvojových krajín ani podvody na trhu s uhlíkom.
Pre jednotlivcov – ako sú generálni riaditelia a členovia správnych rád – môže byť dôsledkom spáchania trestných činov proti životnému prostrediu trest odňatia slobody až na osem rokov, ktorý sa môže zvýšiť na desať rokov, ak spôsobia smrť akejkoľvek osoby.
Právnik Antonius Manders, holandský poslanec Európskeho parlamentu zo skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), označil tieto zmeny za veľmi nádejné.
„Generálni riaditelia môžu riskovať pokutu, ale nechcú byť osobne zapojení. Odmietajú ísť do väzenia,“ hovorí.
Jednotlivci môžu byť braní na zodpovednosť, ak si boli vedomí dôsledkov svojich rozhodnutí a ak mali možnosť ich zastaviť, vysvetľuje Manders.
Pokuty sa budú pohybovať v rôznych výškach
Členské štáty budú mať dva roky na implementáciu revidovanej smernice do vnútroštátneho práva.
Okrem iného si budú môcť vybrať, či zavedú pokuty pre spoločnosti na základe podielu ich obratu – až do výšky piatich percent v závislosti od trestného činu, alebo pevné pokuty až do výšky 40 miliónov EUR.
Bude tiež záležať na členských štátoch, či sa na trestné činy spáchané mimo hraníc EÚ v mene spoločností z EÚ bude vzťahovať nová smernica, keďže na tom sa EÚ ešte musí dohodnúť.