EÚ sa posúva od plánov k činom – v roku 2026 predstaví nový zákon o obehovom hospodárstve (Circular Economy Act – CEA), ktorý má zjednotiť pravidlá, podporiť recykláciu a urýchliť prechod k udržateľnej ekonomike. O tom, aké opatrenia by mal nový zákon obsahovať a ako ovplyvní firmy, spotrebiteľov a Slovensko, sme sa rozprávali so Zuzanou Špuntovou, odborníčkou na cirkulárnu ekonomiku z platformy Cyrkl.
Čo je zákon o obehovom hospodárstve EÚ?
V samotnom jadre nie je zákon o obehovom hospodárstve EÚ (EU Circular Economy Act) len o reguláciách a dodržiavaní pravidiel – ide o využitie nových príležitostí. Tento legislatívny rámec má podporiť inovácie v širokom spektre priemyselných odvetví, od elektromobilov a znovupoužiteľných obalov až po výrobu solárnych panelov, udržateľných palív a veterných turbín. Jeho vplyv sa dotkne každého sektora, ktorý sa snaží dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
Hlavnou výzvou je zachovať rovnováhu medzi ochranou životného prostredia, konkurencieschopnosťou a podporou investícií do transformačných technológií.
EÚ chce byť globálnym lídrom v obehovom hospodárstve
Okrem ambicióznych klimatických cieľov sa EÚ usiluje stať svetovým lídrom v obehovom hospodárstve, čím chce predbehnúť veľmoci ako USA a Čína v boji o priemyselnú a environmentálnu dominanciu.
Nový zákon vychádza z predchádzajúcich iniciatív EÚ, najmä z Akčného plánu pre obehové hospodárstvo z roku 2020, ktorý zaviedol kľúčové opatrenia na zvýšenie recyklácie, znižovanie odpadu a efektívne využívanie zdrojov.
Harmonizácia pravidiel v celej EÚ a podpora investícií
Jednou z hlavných priorít nového zákona bude zjednotenie politiky obehového hospodárstva v členských štátoch, čím sa zníži regulačná fragmentácia a zjednoduší legislatíva. To vytvorí rovnaké podmienky pre všetkých – od startupov až po etablované firmy.
Ďalším cieľom zákona bude zrýchlenie investícií do cirkulárnej infraštruktúry, ako sú recyklačné zariadenia a systémy na zhodnocovanie materiálov.
Konkrétne opatrenia a vplyv na kľúčové sektory
Nový zákon pravdepodobne zavedie motivačné mechanizmy na podporu využívania sekundárnych materiálov vo výrobe, čím sa uzavrie cyklus zdrojov. Firmy budú musieť prehodnotiť dizajn svojich produktov aj výber dodávateľov.
Zákon o obehovom hospodárstve sa pravdepodobne zosúladí s existujúcimi reguláciami, ako je nariadenie o obaloch a odpadoch z obalov (PPWR), ktoré vyžaduje, aby boli všetky obaly do roku 2030 opakovane použiteľné alebo recyklovateľné.
Najviac zasiahnuté sektory budú:
- obalový priemysel
- elektronika
- chemický priemysel
- stavebníctvo
- doprava
- textilný priemysel
Minulý rok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen naznačila, že je čas, aby EÚ prešla od akčných plánov o obehovom hospodárstve k prijatiu samostatného právneho predpisu. Vo svojich politických usmerneniach, ktoré vydala minulý rok v lete, uviedla, že Komisia v roku 2026 navrhne zákon o obehovom hospodárstve (Circular Economy Act – CEA).
Rozprávali sme sa so Zuzanou Špuntovou, odborníčkou na cirkulárnu ekonomiku a odpadové hospodárstvo, z digitálnej platformy pre cirkulárnu ekonomiku – CYRKL, o tom, aké opatrenia by nový zákon o obehovom hospodárstve EÚ mal obsahovať a ako môže ovplyvniť firmy, spotrebiteľov a samotné Slovensko.
1. Európska únia doteraz prijala viacero stratégií na podporu obehového hospodárstva. Ako môže tento nový zákon fungovať v širšom globálnom kontexte?
Som presvedčená, že CEA je kľúčový pre budúcnosť cirkulárnej Európy a Európy, ktorá chce byť priekopníkom. Jeho prijatie by do veľkej miery naplnilo to, čo v odbore už dlho voláme – od harmonizácie pravidiel až po zjednotenie legislatívy. To so sebou nevyhnutne výzvy prináša aj výzvy, ktoré spomínate v otázke. EÚ však má nástroje, ako takéto situácie riešiť – vie presadzovať svoje normy prostredníctvom medzinárodných dohôd a obchodných partnerských vzťahov.
2. V posledných rokoch sa často diskutuje o tom, či by EÚ mala stanoviť nové konkrétne ciele v oblasti obehového hospodárstva. Myslíte si, že nový zákon by mal obsahovať jasne definované ciele, ktoré by určovali, koľko odpadu musí byť recyklovaného alebo aké materiály by mali byť prioritne využívané?
Jednoznačne si myslím, že nový zákon by mal obsahovať jasne definované ciele. Tie sa dajú lahšie kontrolovať, je ťažšie ich “ohýbať” a neprimerane podliezať. Netreba však zabúdať na to, že CE je veľmi komplexná a toto by malo byť aj súčasťou cieľov, ktoré by mali nazerať aj na všetky fázy životného cyklu produktov. Pre Slovensko je kľúčový stavebný sektor, automotive a bioekonomika.
3. V mnohých slovenských mestách a obciach funguje triedenie odpadu rozdielne – niekde je systém efektívny, inde menej. Myslíte si, že by malo byť triedenie odpadu v celej krajine jednotné? Malo by Slovensko zaviesť rovnaké pravidlá pre všetky obce a mestá, aby sa systém zjednodušil a bol pre občanov prehľadnejší?
Jednoznačne som za harmonizáciu systému triedenia odpadu na Slovensku. Aktuálny systém je zmätočný a ľudia sa v ňom často nevyznajú, najmä ak cestujú medzi rôznymi regiónmi. Zavedenie rovnakých pravidiel pre všetky obce a mestá by separáciu odpadu spravilo pre občanov prehľadnejším. OZV Vám určite potvrdia, že by to pomohlo zvýšiť efektívnosť triedenia. Príjemný bonusom by bolo aj uľahčenie vzdelávania občanov o správnom triedení odpadu.
4. Rozšírená zodpovednosť výrobcov (EPR) znamená, že výrobcovia musia niesť zodpovednosť za celý životný cyklus svojich produktov – od výroby až po ich recykláciu alebo bezpečné odstránenie. Ako by podľa vás mala byť táto zodpovednosť upravená v novom zákone?
Z pohľadu konzultantky pre cirkulárnu ekonomiku v priemysle si myslím, že plošné zvyšovanie poplatkov by nenaplnilo očakávania. Zmysel má rozdelenie obalov do kategórii podľa náročnosti recyklácie, prípadne podľa dostupných kapacít v krajine. Ak by výrobcovia platili vyššie poplatky za obaly, ktoré sa ťažko recyklujú (napr. sú kompozitné), dá sa predpokladať, že by ich to motivovalo k tomu, aby sa sústredili na vývoj udržateľných produktov a obalov.
5. Slovensko nedávno zaviedlo systém zálohovania plastových fliaš a plechoviek, ktorý zaznamenal úspech. Myslíte si, že by bolo vhodné rozšíriť tento systém aj na iné druhy obalov, napríklad sklo alebo tetrapaky? Čo by podľa vás mohlo byť ďalším krokom v oblasti rozšírenia zálohovania?
V rámci skla tento systém už úspešne funguje v prípade pivových fliaš a vybraných druhov sklenených fliaš na nealkoholické nápoje. Úspech zálohovania PET fliaš by mohol byť dobrým príkladom aj pre iné typy obalov, avšak ako vo všetkom inom, aj tu je podstatná ekonomika celého systému. Čo by však mohlo byť ľahšie dosiahnuteľné je rozšírenie aktuálneho zálohovacieho systému pre PET a sklo aj na obaly napríklad od mliečnych výrobkov, či pre sirupy. Samozrejme, piramo to súvisí s hygienickými požiadavkami a technologickými nárokmi na zálohovanie aj takto znečistených obalov. Podstatný je aj faktor, že tieto obaly sa spotrebúvajú v nižšej miere.
6.Mnoho ľudí sa obáva, že prísnejšie pravidlá môžu zvýšiť ceny produktov, najmä ekologických alternatív. Ako môžeme zabezpečiť, aby ekologické riešenia neboli výrazne drahšie ako bežné produkty?
V prvom rade treba nazerať na cenu výroby produktu komplexne počas celého jeho životného cyklu. Tam si odrazu uvedomíme, že množstvo aktuálne vyrábaných produktov vôbec nie je takých “lacných” ako si myslíme. Nezapočítavajú sa tam náklady na odpadové hospodárstvo, čistenie odpadových vôd, často z toho vypadáva cenovka za znečistenie životného prostredia… Ak sa na to pozrieme takto komplexne, tzv ekologické alternatívy z porovnanie vôbec nevyjdú tak zle. Ďalším krokom je samozrejme veda, výskum a vývoj, vďaka ktorým iidú technologie dopredu a postupy sa menia tak, že to dáva aj ekonomický zmysel.
