Perzeidy, známe aj ako slzy svätého Vavrinca, sú jedným z najkrajších a najobľúbenejších meteorických rojov, ktoré pozorujeme zo Zeme. Tento roj je aktívny každý rok približne od 17. júla do 24. augusta, pričom vrchol aktivity sa zvyčajne vyskytuje okolo 12. augusta. Počas tohto obdobia môže nočná obloha rozsvietiť desiatky, ba dokonca stovky meteroidov vstupujúcich do atmosféry Zeme.
História a prvé pozorovania
Perzeidy, známe tiež ako slzy svätého Vavrinca, majú bohatú históriu pozorovaní, ktorá siaha stovky rokov dozadu a sú jedným z najstaršie dokumentovaných meteorických rojov na svete.
Prvé záznamy o Perzeidách sa objavujú v historických dokumentoch z Číny, Japonska a Kórey, kde boli pozorované už viac ako 2000 rokov. V čínskych análoch sa nachádzajú zmienky o „lietajúcich hviezdach“, ktoré boli pozorované počas letných mesiacov. Európske záznamy sú o niečo mladšie, ale stále významné, pričom prvý známy záznam pochádza z roku 811 n. l. počas vlády franského kráľa Karola Veľkého.
Roj Perzeidov zohrával dôležitú úlohu v historických a kultúrnych naratívoch, často spájaný s významnými udalosťami. Napríklad v stredoveku boli považované za nebeské znamenie alebo omen. V roku 1839 vydal belgický astronóm Adolphe Quetelet štúdiu, ktorá systematicky analyzovala Perzeidy a podporila teóriu, že sú pravidelným, ročne sa opakujúcim javom.
V 19. storočí, keď moderná veda začala rozumieť prírode a pôvodu meteorov, astronómovia spoznali, že Perzeidy sú spojené s kometou Swift-Tuttle. Toto spojenie objavil v roku 1862 taliansky astronom Giovanni Schiaparelli, ktorý si všimol, že dráha častíc, ktoré spôsobujú meteorický roj, je podobná dráhe kométy.
Aktivita je navyššia v týchto dňoch
Meteorický roj Perzeidy zvyšuje v týchto dňoch svoju aktivitu. Zem sa už čoskoro stretne s prúdom prachových častíc v dráhe periodickej kométy 109P/Swift-Tuttle. Roj je pozorovaný každoročne s približne rovnakou maximálnou frekvenciou 45 meteorov za hodinu.
„Roj je činný od poslednej dekády júla do polovice augusta, pričom jednotlivé meteory sa vyskytujú až do polovice septembra. Šírka prúdu je cca 65 miliónov km. Centrálne vlákno je pomerne úzke, má cca 10 miliónov km. Za 4 dni okolo maxima, ktoré bude v noci z 12. na 13. augustam, stretne Zem 62% všetkých Perzeíd,“ povedal docent Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV, v.v.i.
Podmienky na pozorovanie v roku 2024 sú priaznivé pred maximom. V čase maxima bude Mesiac v prvej štvrti, po maxime budú lepšie podmienky na pozorovanie až po západe Mesiaca v druhej polovici noci.
„Pozornosť treba upriamiť k súhvezdiu Perzea – na severovýchodnú časť oblohy. V tomto súhvezdí sa nachádza radiant roja, teda miesto na oblohe, z ktorého meteory zdanlivo vylietavajú,“ dodal astronóm.
Kde ich pozorovať?
Ak plánujete pozorovať Perzeidy, ideálne miesto by malo spĺňať niekoľko kľúčových kritérií, aby ste mali čo najlepšie podmienky. Predovšetkým je dôležité vybrať si lokalitu ďaleko od mestského svetla, kde je svetelné znečistenie minimalizované. Tmavá obloha značne zvyšuje šancu vidieť aj tie najmenšie meteory, ktoré by v mestskom prostredí mohli byť úplne prehliadnuté.
Ideálnym riešením je nájsť si otvorené priestranstvo, ako je park, pole alebo veľká záhrada, ktoré poskytujú neprerušený výhľad na oblohu. Takéto prostredie umožňuje pohodlné sledovanie meteorov bez obmedzení ako sú stromy alebo budovy, ktoré by mohli zakrývať časť obzoru.
Pre tých, ktorí majú prístup k vysokohorským lokalitám, tieto môžu poskytnúť ešte lepšie podmienky pre pozorovanie Perzeidov. Čistý vzduch a vyššia poloha redukujú ruchy, čo znamená jasnejší a ostrejší výhľad na nočnú oblohu.
