Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) dokumentuje zmenu klímy v meste. Vypracoval podklad k Akčnému plánu pre udržateľnú energetiku a klímu hlavného mesta SR Bratislavy (SECAP), štúdiu Hodnotenie zraniteľnosti mesta Bratislava, kde zdôvodňuje negatívne dôsledky zmeny klímy. Informovala o tom vedúca oddelenia komunikácie MIB Kristína Trnovská.
Teplota lavičky presiahla 50 stupňov
„Počas dní, keď najvyššia denná teplota bola 30 a viac stupňov, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s MIB opakovane merala teplotu rôznych povrchov a foriem vegetácie na území mesta,“ priblížila s tým, že z termovíznych snímok je zrejmý význam stromov na príklade lavičiek alebo spevnených povrchov chodníkov.
„Teplota lavičky na Hlavnom námestí na slnku presiahla extrémnych 50 stupňov,“ zdôraznila. Rok 2023 bol najteplejším rokom v histórií meteorologických meraní na Slovensku, ale aj celosvetovo.
Letné horúčavy zabili v minulom roku v Európe až 47- tisíc ľudí
„Najteplejšie leto z hľadiska priemernej teploty bolo v Bratislave v roku 2019. Je vysoko pravdepodobné, že tohtoročné leto ho ešte prekoná,“ upozorňuje MIB s tým, že v meste sa pri takých vysokých teplotách ohrieva vzduch viac ako v jeho okolí a tvoria sa takzvané letné tepelné ostrovy, ktoré pociťujeme najmä v noci.
Zastavené územia sú zraniteľnejšie
„Na rozdiel od zeleno-modrej infraštruktúry, sú zastavané územia zraniteľnejšie a s dôsledkami zmeny klímy, akými sú vlny horúčav alebo prívalové dažde, sa tu stretávame pravidelnejšie,“ konštatuje MIB s tým, že parkoviská, dopravné komunikácie, vysoká koncentrácia a objemné budovy, plochy z vodonepriepustných materiálov či nedostatok vegetácie robia tieto miesta menej odolnými.
„Spôsob, akým sa mestá rozvíjajú, sa už dnes mení a s tým aj pohľad na zeleň v meste, ktorá je rovnocennou infraštruktúrou k ostatným nezastupiteľným infraštruktúram, vďaka ktorým mestá fungujú,“ poznamenala environmentalistka Eva Čulová z MIB.
Júl 2024 bol druhým najteplejším mesiacom v histórii pozorovaní
Zeleň v meste je kľúčová pri minimalizácii rizika zatopenia počas intenzívnych zrážok, ako aj pri ochladzovaní miestnej klímy v horúcich dňoch.
Hlavné mesto v spolupráci s MIB a ďalšími partnermi pripravilo Klimatický plán, ktorý definuje opatrenia, vďaka ktorým Bratislava zníži produkciu emisií o 55 percent do roku 2030 a zároveň bude postupne adaptovať mesto na extrémy počasia súvisiace so zmenou klímy.
