Švédske mestečko Kallinge, súčasť obce Ronneby, by na mape sveta väčšina z nás hľadala márne. A predsa sa stalo miestom, ktoré vstúpilo do dejín — nie krásou svojich domčekov ani čistým vzduchom, ale niečím, čo sa skrývalo v jeho vode. V bežnej pitnej vode, ktorú denne pili deti, tehotné ženy aj dôchodcovia.
Miestna komunita zistila, že desaťročia pili chemikáliu, ktorú vedci prezývajú „večná chemikália“ – PFA, teda perfluórované látky, ktoré sa nerozkladajú, hromadia v tele a zanechávajú stopu aj pre ďalšie generácie.
Hasiaca pena, ktorá hasí, ale nezmizne
Na prvý pohľad pôsobí Kallinge ako idylické švédske mestečko. Vojenská základňa, borovicové lesy, tradičné drevené domčeky. No práve základňa sa stala epicentrom jednej z najväčších ekologických katastrof v dejinách Švédska.
Od 60.rokov sa tu pravidelne používala hasiaca pena na tréningy. Bola zázrakom požiarnej ochrany – dokázala efektívne uhasiť horľavé kvapaliny ako letecké palivo. Pena však po zásahu vsiakla do pôdy… a roky presakovala do podzemných vôd.
Bez chuti, bez zápachu. A tak ju nikto nekontroloval. Až kým v roku 2013 neprišla studená sprcha: Ronneby malo vo vode2450-krát viac PFA ako je dnes považované za bezpečné.
„Čo to vlastne pijeme?“
Správy prišli pred Vianocami. Starý vodovod bol odstavený, voda prepojená na nový zdroj. Miestni obyvatelia si však kládli otázku: „Čo sme roky pili? A čo to spraví s našimi deťmi?“
11-ročné deti zo školy v Kallinge mali v krvi 37-krát vyššie hodnoty PFA než deti z okolitých obcí. Vzorky museli testovať dvakrát, lebo výsledky sa zdali byť až neuveriteľné.
A reakcia samosprávy? „Nie je dôvod na obavy.“
Afzelius: muž, ktorý sa odmietol zmieriť
Herman Afzelius bol jedným z prvých, kto si uvedomil, že niečo nesedí. IT manažér, otec malej dcéry Nahly, najprv neveril, že by situácia mohla byť vážna. No keď mu domov prišiel list so žiadosťou o testovanie krvi, začal pátrať. A neprestal.
Založil Facebookovú skupinu, stretával sa s výskumníkmi a neskôr spoluzaložil Asociáciu Pfas, ktorá začala boj o spravodlivosť.
Ich cieľ? Dokázať, že kontaminovaná voda nie je len technický problém, ale zdravotná a právna tragédia.
Oceány bez života: Neviditeľná kríza, ktorá môže ochromiť morský život
Chemikálie, ktoré sa nedajú vyhnať
Afzelius sa pokúsil PFA úplne odstrániť zo svojho života. Vyhodil outdoorové oblečenie, zmenil kuchyňu, prestal kupovať niektoré potraviny. No takmer všade zistil, že sa PFA opäť vyskytujú – v zubnej niti, škatuliach od pizze, rybách, panviciach.
A ako čerešnička na torte: jeho obľúbená teflónová panvica bola jedným z hlavných zdrojov tejto „večnej chemikálie“.
Právny boj Dávida s Goliášom
V roku 2016 sa 165 obyvateľov rozhodlo žalovať vodárenskú spoločnosť, ktorú vlastnila samotná obec. Súdne trovy, stres, neistota – no neustúpili. A vyhrali.
Teda… na chvíľu. V roku 2022 verdikt zvrátil odvolací súd: nebolo vraj dokázané, že chemikálie spôsobili konkrétnu ujmu. Ľudia museli zaplatiť aj právne poplatky odporcu. Mnohí to vzdali, iní išli až na najvyšší súd.
Rakovina. Dôkaz, ktorý nestačí
Afzelius zistil, že má zriedkavú formu rakoviny. Nie je však sám. Zo šiestich zakladateľov Asociácie Pfas štyria ochoreli na rakovinu – niektorí ešte pred 50-kou. A pritom… podľa zákona nestačí mať rakovinu. Musíte dokázať, že ju spôsobili práve PFA.
Vedkyňa Christel Nielsen z Lundskej univerzity však hovorí jasne: ženy z Ronneby majú vyššie riziko cukrovky, osteoporózy. Výskum pokračuje, ale peniaze chýbajú.
Dedičstvo otravy
Najdesivejšia otázka ešte len prichádza: čo ak si túto otravu nesieme v génoch? Výskumníci dnes skúmajú, ako sa PFA prenášajú z rodičov na deti.
Agneta, ktorá si kedysi dvíhala nohy nad penu ako malé dievča, dnes rozmýšľa, čo to všetko znamená pre budúcnosť jej vnúčat.
Ronneby nie je jediným miestom, kde sú PFA problém. Ale je to mesto, ktoré ukázalo, aký obrovský môže byť dopad, keď sa jed dostane do pitnej vody. A ten dopad – nielen na zdravie, ale aj na dôveru v systém – môže pretrvať rovnako dlho ako chemikálie, ktoré to všetko spôsobili. Večne.
