Leto 2025 bolo globálne tretie najteplejšie v histórii meraní. Teplota za mesiace jún až august bola o 0,47 stupňa Celzia nad priemerom z rokov 1991 – 2020. Ešte horúcejšie letá však boli v rokoch 2023 a 2024. Informovali o tom klimatológovia Pavol Faško, Peter Kajaba a Jozef Rozkošný zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Priemerná teplota dosiahla v júni 16,46 stupňa Celzia, v júli 16,68 stupňa Celzia a v auguste 16,60 stupňa Celzia. „Tohtoročné leto na Slovensku skončilo s priestorovou priemernou teplotou vzduchu 19,2 stupňa Celzia na 12. mieste aspoň od roku 1931. Najviac letných dní, keď teplota vzduchu dosiahla 25 a viac stupňov Celzia, sme zaznamenali v Dolných Plachtinciach, a to 82 dní. V porovnaní s vlaňajškom bolo leto o 1,5 stupňa chladnejšie.“
Rekordné teplotné extrémy
Teplotné maximum tohto leta namerali meteorológovia 3. júla v Slovenskom Grobe, a to 38,7 stupňa Celzia. Teplotné minimum dosiahlo 24. augusta mínus 8,4 stupňa na Lomnickom Štíte. Zatiaľ čo júl a august boli u nás z dlhodobého priemeru hodnotené klimatológmi ako normálne, jún bol nadnormálny (teplý), až silne nadnormálny (veľmi teplý), s rekordným počtom tropických dní.

Letné extrémy stoja Európu miliardy: Horúčavy, suchá a povodne lámu ekonomiku
Na Slovensku bol štvrtým najteplejším júnom od roku 1931. Teplotné maximum namerali v Mužli, a to 37,7 stupňa Celzia. Júl a august už v porovnaní s minulosťou až také teplé neboli – júl 2025 bol 24. najteplejší na Slovensku od roku 1931 a august bol 21. najteplejší.
Zrážky a sucho
V lete zaznamenali na Slovensku sedem denných úhrnov zrážok s hodnotou 100 milimetrov a viac. Od roku 1981 to bol tretí najvyšší počet takýchto úhrnov zrážok v letných mesiacoch. Prvá tretina leta bola veľmi suchá, výrazná vlna sucha bola najmä v závere júna, extrémne sucho zasiahlo až 60 percent územia.

Extrémne počasie: 4 spôsoby, ako ho zhoršuje klimatická kríza
Sucho bolo na väčšine územia Slovenska ukončené až v závere júla. Napriek tomu úrody obilnín na väčšine územia neboli negatívne ovplyvnené. „Až 60 percent pozorovateľov hlásilo neúrodu marhúľ, úrody letných odrôd jabloní boli až u 90 percent pozorovateľov slabé až priemerné,“ dodali klimatológovia.