Hektoria, jeden z ľadovcov na východe Antarktického polostrova, zažil v roku 2022 dramatický ústup. Iba za dva mesiace sa posunul o viac než 8 kilometrov. Tento mimoriadny jav vyvolal medzi vedcami množstvo otázok a spustil vedecké „whodunnit“ – pátranie po vinníkovi tohto extrémneho topenia, ktoré môže byť predzvesťou oveľa vážnejších klimatických dôsledkov.
Extrémne rýchly ústup
V závere roka 2022 sa predná časť ľadovca Hektoria stiahla o neuveriteľných 8,2 kilometra len za dva mesiace. To je podľa vedcov takmer desaťnásobok maximálnej rýchlosti, akou sa kedy zaznamenal ústup „zakotveného“ (na morskom dne) ľadovca. Celkovo medzi januárom 2022 a marcom 2023 ľadovec ustúpil o 25 kilometrov.
Autori novej štúdie tvrdia, že práve Hektoria môže byť prvým zaznamenaným prípadom v modernej histórii, keď sa predná časť zakotveného ľadovca destabilizovala extrémne rýchlo – zrejme kvôli špecifickému typu morského dna nazývanému „ľadová plošina“.
Čo spustilo tento pohyb?
Podľa vedúcej autorky štúdie Naomi Ochwat sa príbeh Hektorie začal ešte v roku 2002, keď sa zrútila rozsiahla ľadová šelfová plošina Larsen B. Tá dovtedy fungovala ako prirodzená bariéra, ktorá spomaľovala pohyb Hektorie. Po jej kolapse sa ľadovec zrýchlil a stenčil.
Neskôr sa prázdna zátoka vyplnila morským ľadom, ktorý bol pevne viazaný na dno a opäť mierne stabilizoval ľadovec. Až do začiatku roku 2022, keď sa tento morský ľad rozpadol. Nasledovalo prirodzené odlamovanie obrovských, plochých ľadových ker z prednej časti ľadovca. No to, čo sa stalo neskôr, už nebolo úplne bežné.
Prečo sa Hektoria zrútila tak rýchlo?
Vedci predpokladajú, že pred samotným ústupom bola Hektoria ešte pevne zakotvená – jej čelová časť spočívala priamo na morskom dne, a teda nebola plávajúca. To je dôležité, pretože takéto ľadovce sú všeobecne stabilnejšie než plávajúce šelfové ľady. Pod Hektoriou sa však nachádza relatívne ploché skalné podložie, na ktorom ľad len „ľahko spočíval“. Keď sa ľad stenčil, tlak vody zospodu ho mohol naraz nadvihnúť, čo spustilo náhlu destabilizáciu a kalvenie.
„Ľadovce zvyčajne neustupujú takto rýchlo,“ komentoval výsledky Adrian Luckman, geograf zo Swansea University. Podľa neho ide o výnimočný, no možný scenár aj pre iné oblasti Antarktídy, kde sú ľadovce len ľahko zakotvené a morský ľad stráca stabilizujúcu funkciu.
Malý ľadovec ako predzvesť veľkej katastrofy?
Aj keď je Hektoria relatívne malý ľadovec, vedci varujú, že podobný jav v iných častiach Antarktídy – napríklad na „ľadovci súdneho dňa“ Thwaites – by mohol dramaticky urýchliť globálne zvyšovanie hladiny morí. Thwaites totiž obsahuje toľko ľadu, že jeho úplné roztopenie by znamenalo nárast hladiny až o 65 centimetrov.
Ochwat upozorňuje, že je kľúčové zistiť, kde inde v Antarktíde sa môžu nachádzať podobné ľadové plošiny, ktoré by mohli byť náchylné na podobný scenár.
Vedci majú odlišné názory
Napriek znepokojivým záverom štúdie existuje v odbornej komunite zásadná nezhoda. Otázka znie: bola Hektoria v rozhodujúcom momente ešte zakotvená na dne, alebo už plávala?
Niektorí odborníci, ako napríklad Dr. Christine Batchelor z Newcastle University, upozorňujú na neistotu v lokalizácii tzv. „grounding line“ – teda miesta, kde sa ľadovec oddeľuje od dna. Ak bola táto časť Hektorie už plávajúca, išlo by podľa nich len o odlamovanie z ľadovej šelfovej plošiny – čo nie je až tak výnimočné.
Antarktída sa rozpadá rýchlejšie, než sme čakali
Aj napriek vedeckým nezhodám v detailoch je medzi výskumníkmi zhoda v jednom bode – Antarktída sa mení rýchlejšie a dramatickejšie, než sa predpokladalo ešte pred desiatimi rokmi.
Profesorka Anna Hogg z University of Leeds uzatvára: „Musíme zhromažďovať viac satelitných dát, aby sme porozumeli, prečo k týmto zmenám dochádza a aký budú mať dopad na hladinu morí.“
