Na prvý pohľad pôsobia zamrznuté bubliny metánu pod ľadom ako fascinujúce umelecké dielo prírody. Avšak to, čo sa môže zdať krásne, skrýva temné tajomstvo – metán, jeden z najnebezpečnejších skleníkových plynov, uniká priamo do atmosféry a jeho vplyv na klímu je omnoho vážnejší, než sme si doteraz mysleli.
Vedeli ste, že metán je počas prvých 20 rokov od svojho uvoľnenia až 80-krát účinnejší pri zachytávaní tepla ako CO₂? A hoci v atmosfére vydrží približne 12 rokov, jeho krátkodobý dopad je dramatický.
Metán – tichý zabijak klímy
Keď hovoríme o klimatických zmenách, zvyčajne sa sústredíme na oxid uhličitý (CO₂) – najznámejší skleníkový plyn. Ale vedeli ste, že metán je počas prvých 20 rokov od svojho uvoľnenia až 80-krát účinnejší pri zachytávaní tepla ako CO₂? A hoci v atmosfére vydrží približne 12 rokov, jeho krátkodobý dopad je dramatický.
Metán má množstvo prirodzených zdrojov – mokrade, termity či vulkanická činnosť – no ľudská aktivita jeho koncentrácie výrazne zvyšuje. Poľnohospodárstvo (áno, aj kravské grganie), skládky odpadu, úniky z ropných a plynárenských vrtných polí či potrubí – to všetko pumpuje metán do ovzdušia. A teraz sa k tomuto zoznamu pridáva ďalší, nečakaný hráč.
Objav pod arktickým ľadom
Nedávny výskum dvoch postdoktorandov z Nórskej arktickej univerzity iC3, Gabrielle Kleber a Leonarda Magerla, publikovaný v časopise Biogeosciences odhalil niečo znepokojujúce. Pod zdanlivo nedotknutou krajinou Arktídy sa skrýva masívny zdroj metánu, ktorý uniká spod ľadovcov priamo do atmosféry.
Ich výskum sa sústredil na Vallåkrabreen, malý ľadovec v centrálnom Svalbarde. Tu vedci zistili, že hladiny metánu v roztopenej vode z ľadovca dosahujú koncentrácie až 3 170 nanomolov – čo je približne 800-krát viac než rovnovážna hladina v atmosfére. Takéto čísla ich doslova šokovali.
Mesto s najčistejším vzduchom na svete, kde je zakázaná Wi-Fi
„Očakávali sme nejaký metán, no koncentrácie, ktoré sme namerali, boli omnoho vyššie, než sme predpokladali,“ hovorí Gabrielle Kleber.
Metán uväznený milióny rokov
Najzaujímavejším zistením bolo, že tento metán nemá biologický pôvod. Kým v iných ľadovcových oblastiach sa metán často tvorí činnosťou mikróbov žijúcich pod ľadom, v prípade Vallåkrabreen vedci objavili geologický pôvod plynu. Tento metán bol uväznený v horninách pod ľadovcom milióny rokov – až kým sa nezačal proces topenia.
Topiaci sa ľadovec totiž funguje ako prírodný „frakovací“ systém. Voda z topiaceho sa ľadu preteká trhlinami v horninách a uvoľňuje starodávny metán priamo do riečok a následne do atmosféry. Tento proces vedci pomenovali „ľadové frakovanie“ (frakovanie je technika, ktorá sa využíva pri ťažbe ropy a zemného plynu, pozn. redakcie).
A čo je ešte horšie? Tento jav nie je ojedinelý. Na súostroví Svalbard sa nachádza viac než 1 400 ľadovcov, pričom mnohé z nich prekrývajú geologické vrstvy bohaté na metán. Ak sa tieto ľadovce roztopia, metán sa dostane do atmosféry v obrovských množstvách.
Slučka klimatickej spätnej väzby: začarovaný kruh
Arktída sa otepľuje štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok planéty. Tento zrýchlený proces spôsobuje masívne topenie ľadovcov, čo vedie k ďalšiemu uvoľňovaniu metánu. A tu sa dostávame do začarovaného kruhu: čím viac metánu sa uvoľní, tým rýchlejšie sa Arktída otepľuje a ľadovce sa topia ešte rýchlejšie.
Vedci nazývajú tento jav „slučkou pozitívnej spätnej väzby“. Ak tento cyklus nezastavíme, môže mať katastrofálne dôsledky pre globálne otepľovanie.
„Metán je v krátkodobom horizonte oveľa účinnejší skleníkový plyn než CO₂. Ak budú ľadovce pokračovať v ustupovaní, môžeme očakávať masívne emisie, ktoré môžu urýchliť klimatickú zmenu,“ varujú výskumníci.
Prečo nás to musí zaujímať?
Zníženie emisií metánu je jedným z najrýchlejších spôsobov, ako spomaliť globálne otepľovanie. Ak dokážeme efektívne obmedziť jeho uvoľňovanie – či už z ľadovcov, fosílnych palív alebo poľnohospodárstva – môžeme získať cenný čas na boj s klimatickou krízou.
Objav masívnych únikov metánu spod ľadovcov nás však stavia pred novú výzvu. Tento proces sa deje mimo nášho priameho dosahu a je úzko spätý so samotnou podstatou klimatických zmien. Ako bojovať proti niečomu, čo sa uvoľňuje prirodzene v dôsledku otepľovania, ktoré sme sami spôsobili?
Vedci teraz plánujú pokračovať vo výskume a lepšie zmapovať rozsah tohto problému. Pochopenie arktického uhlíkového cyklu a jeho prepojenia s globálnymi klimatickými zmenami je kľúčové pre prijatie efektívnych opatrení.
Ľad, ktorý ohrieva planétu
Arktída bola vždy symbolom odľahlosti a nedotknutej prírody. No pod jej zmrznutým povrchom sa ukrýva tichý nepriateľ klímy – metán, ktorý pri svojom úniku môže výrazne urýchliť globálne otepľovanie.
Tento objav nám pripomína, že klimatické zmeny sú zložitejšie a hlbšie zakorenené, než sme si mysleli. A ak nezastavíme proces otepľovania, môže sa nám táto ľadová pasca metánu vymknúť spod kontroly – s dôsledkami, ktoré pocíti celý svet.
