Desať rokov od Parížskej klimatickej dohody sa tradičné prepojenie medzi hospodárskym rastom a zvyšovaním emisií začína rozpadať. Nová správa analyzuje 113 krajín, ktoré tvoria 97 % svetového HDP a 93 % emisií, a ukazuje, že čoraz viac ekonomík rastie a zároveň znižuje emisie CO₂. Oddeľovanie ekonomického rastu od uhlíkovej stopy sa stáva normou, nie výnimkou.
Klíma vs. ekonomika? Je to stále súboj?
Ekonomický rast bol desaťročia považovaný za nevyhnutne spojený s rastom emisií skleníkových plynov. Dnes sa však začína objavovať presný opak tohto trendu. Rastúci počet krajín významne znižuje svoje emisie CO₂, zatiaľ čo ich hospodárstvo naďalej prosperuje, čím spochybňuje doterajšie argumenty, ktoré bránili klimatickému pokroku.
Novú analýzu vypracovala organizáciaEnergy and Climate Intelligence Unit (ECIU), ktorá sa zamerala na 113 krajín s viac ako 97 % podielom na globálnom HDP a 93 % podielom emisií CO₂. Použitím najnovších údajov z Global Carbon Budget 2025 a detailnejšieho klasifikačného systému než v predchádzajúcich štúdiách vedci identifikovali výrazný posun: oddeľovanie emisií od ekonomického rastu sa stáva normou, nie výnimkou.
Čo znamená oddeľovať emisie?
Pojem decoupling (oddeľovanie) označuje schopnosť ekonomiky rásť bez toho, aby zároveň narastali jej emisie uhlíka. Vedci rozlišujú tri hlavné kategórie:
Absolútne oddeľovanie: Ideálny scenár, pri ktorom emisie klesajú aj napriek hospodárskemu rastu.
Relatívne oddeľovanie: Emisie síce rastú, ale pomalším tempom než HDP.
Absolútne znovuprepojenie: Negatívny jav, kedy emisie rastú a HDP klesá – situácia, ktorá môže nastať počas vážnych ekonomických otrasov, ako bola pandémia COVID‑19.
Hoci Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) označuje možnosť dosiahnutia globálneho absolútneho oddeľovania za kontroverznú, jeho realizácia je kľúčová pre naplnenie klimatických cieľov Parížskej dohody.
Správa však upozorňuje, že používanie oddeľovania ako meradla pokroku má svoje hranice. Predchádzajúce štúdie ukázali, že oddeľovanie môže byť dočasné alebo veľmi závislé od spôsobu merania emisií – či už sa sledujú len emisie vypustené v rámci hraníc krajiny (teritoriálne), alebo aj emisie spojené s dovozom tovaru (spotrebné).
Aký to má reálny dopad na hospodárstvo?
Podľa správy je oddeľovanie emisií rozšírené na všetkých obývaných kontinentoch vrátane Európy, Severnej a Južnej Ameriky či Afriky. Mnohé rozvíjajúce sa ekonomiky podľa autorov správy vykonali zásadný obrat – prešli od situácie, keď ich emisie rástli rýchlejšie než HDP, k absolútnemu oddeľovaniu.
V súčasnosti 92 % svetového HDP a 89 % globálnych emisií pochádza z ekonomík, ktoré dosiahli buď relatívne, alebo absolútne oddeľovanie. Pred desaťročím pred Parížskou dohodou to bolo len 77 %.
Medzi rokmi 2015 a 2023 krajiny predstavujúce takmer polovicu (46 %) svetového HDP dosiahli absolútne oddeľovanie – ich ekonomika rástla, zatiaľ čo emisie klesali. To predstavuje nárast o 38 % oproti obdobiu pred Parížom.
Vedci pritom krajiny rozdelili do troch skupín:
Konzistentní oddeľovači: krajiny, ktoré dosiahli absolútne oddeľovanie v oboch sledovaných obdobiach (2006–2015 a 2015–2023).
Zlepšovatelia: štáty, ktoré pred Parížskou dohodou nedosahovali absolútne oddeľovanie, ale áno v období 2015–2023.
Reverzy: krajiny, ktoré dosiahli absolútne oddeľovanie v prvom období, no v novšom už nie.
Ako si vedie Európa?
Väčšina európskych štátov bola označená ako „konzistentní oddeľovači“ – medzi ne patria napríklad: Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Česko, Nemecko, Dánsko, Španielsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Maďarsko, Írsko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Švédsko.
Tieto výsledky sú založené na spotrebiteľsky orientovaných emisiách, čo eliminuje obavy, že vyspelejšie ekonomiky „presúvajú“ svoje emisie tým, že výrobu s vysokou uhlíkovou stopou outsourcingujú do rozvojových krajín.
Bielorusko, Švajčiarsko, Grécko, Taliansko a Portugalsko boli zaradené medzi zlepšovateľov, zatiaľ čo Litva, Lotyšsko a Slovinsko sa ocitli v kategórii reverzov.
Medzi štátmi s najvýraznejším poklesom emisií pomerne k veľkosti patria Nórsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo.
Oddeľovanie emisií od ekonomiky je novou normou
„Neraz počúvame, že svet nemôže znižovať emisie bez toho, aby tým netrpel hospodársky rast,“ uvádza John Lang, jeden z autorov správy a vedúci Net Zero Tracker v ECIU. „Realita je však opačná. Oddeľovanie sa stáva normou, nie výnimkou a podiel svetovej ekonomiky, ktorá absolútne oddeľuje emisie, rastie.“
Lang zároveň priznáva, že globálne emisie CO₂ stále rastú, avšak oveľa pomalším tempom než pred desiatimi rokmi. Podľa neho je však štrukturálny posun nezameniteľný.
Rovnako pozitívne reagoval aj Gareth Redmond‑King z ECIU, ktorý výsledky označil za dôkaz, že hybná sila vytvorená Parížskou dohodou je nezastaviteľná. „Na celom svete dnes pracuje viac ľudí v odvetví čistej energie než vo fosílnych palivách, a pri domácom raste odvetvia smerujúce k čistým emisiám je trikrát rýchlejší než rast ekonomiky ako celku,“ dodáva.
V čase, keď hrozba klimatickej zmeny zrýchľuje, Redmond‑King upozorňuje, že cieľ dosiahnuť nulové čisté emisie zostáva jediným riešením, ako zastaviť stále nákladnejšie a nebezpečnejšie následky.
