Júl bol druhým najteplejším mesiacom v celosvetovej histórii. Podľa údajov, ktoré zverejnil program Copernicus, bola priemerná teplota vzduchu 16,91 °C, čo je takmer rovnako, ako v prípade najteplejšieho mesiaca – júla 2023, kedy bola teplota len o 4 desatiny vyššia ako tento rok, referuje portál Euronews.
Uplynulý mesiac však stanovil ďalší rekord
„Zaznamenali sme dva najteplejšie dni v histórii. Júl bol teda svojím spôsobom tiež rekordný mesiac, aj keď priemer za celý mesiac je o niečo nižší ako priemer za júl 2023,“ vysvetľuje Julien Nicolas, klimatológ zo spoločnosti Copernicus.
Týmito údajmi sa končí cyklus 13 po sebe nasledujúcich mesačných rekordov globálnych teplôt, ktorý sa začal v júni minulého roka. Podľa odborníkov z Copernicus je však rozdiel medzi údajmi v pozorovaniach v rokoch 2023 a 2024 taký malý, že nespochybňuje fakt prítomnosti globálneho otepľovania.
„Dôsledky globálneho otepľovania sa nezačali sériou týchto rekordov. Pozorujeme ich už niekoľko rokov a ani koniec tejto série nebude znamenať koniec globálneho otepľovania. Vlny horúčav a extrémne výkyvy počasia sa začali pred touto sériou rekordov a budú pokračovať aj po nej,“ upozorňuje Julien Nicolas.
Obdobie prechodu
Pre klimatológa existuje vysvetlenie vysokých teplôt v posledných mesiacoch. Julien Nicolas poukazuje na to, že tento globálny nárast sa zhoduje s rozvojom javu El Niño v Tichom oceáne, ktorý má tendenciu otepľovať povrch oceánov a planétu.
Fenomén El Niño sa však pred niekoľkými mesiacmi skončil. V Tichom oceáne teraz panuje neutrálne počasie pred príchodom La Niña, chladného náprotivku El Niña, v nasledujúcich mesiacoch.
„Skutočnosť, že pozorujeme teploty, ktoré sú o niečo nižšie ako tie, ktoré sme pozorovali pred rokom, je súčasťou tohto prechodu medzi teplejšími ako priemernými podmienkami v rovníkovom Pacifiku spojenými s El Niño a chladnejšími ako priemernými podmienkami, ktoré sa očakávajú koncom roka,“ poznamenáva Julien Nicolas.
Čo bude predstavovať príchod La Niña?
Príchod obdobia La Niña bude brzdou priemerných globálnych teplôt. Modely a predpovede sa však líšia, pokiaľ ide o intenzitu tohto javu, ktorý sa má objaviť.
Tento rekordný cyklus predstavuje zlomový bod, pretože priemerná globálna teplota dosiahla alebo sa priblížila k nárastu o 1,5 °C oproti predindustriálnej úrovni, čo je limit stanovený Parížskou dohodou. Ide o hranicu, ktorá sa nesmie prekročiť, „aby sa zabránilo najkatastrofálnejším dôsledkom globálneho otepľovania“, zdôrazňuje Julien Nicolas.
Klimatológ Julien Nicolas uviedol, že zatiaľ nie je jasné, či nedávne rekordy teplôt budú predstavovať zlomový bod alebo radikálnu zmenu v klíme. Na potvrdenie tejto zmeny bude potrebné počkať niekoľko rokov.
