Japonsko si kladie ambiciózne ciele v oblasti energetiky – obnoviteľné zdroje energie majú do fiškálneho roku 2040 tvoriť 40% až 50 % jeho energetického mixu, pričom jadrová energia pokryje ďalších 20 %. Nový návrh základnej energetickej politiky reaguje na rastúci dopyt po elektrine a globálne geopolitické výzvy, pričom posilňuje energetickú bezpečnosť a udržateľnosť krajiny, uvádza Reuters.
Japonsko je v centre pozornosti
Ako druhý najväčší dovozca skvapalneného zemného plynu (LNG) na svete a významný spotrebiteľ ropy z Blízkeho východu, Japonsko a jeho základné energetické plány priťahujú celosvetovú pozornosť producentov ropy, plynu a uhlia.
Spotreba tepelnej energie, najmä z neefektívnych uhoľných elektrární, sa má do roku 2040 znížiť na 30 až 40 % zo súčasných 68,6 % v roku 2023, hoci návrh energetickej politiky nešpecifikuje presný podiel uhlia, plynu a ropy.
„Je potrebné využiť elektrinu vyrábanú zo zemného plynu ako realistický prechodný prostriedok a vláda spolu so súkromným sektorom musí spoločne zabezpečiť potrebné dlhodobé zmluvy na LNG v rámci prípravy na riziká, ako sú nárast cien a výpadky dodávok,“ uvádza sa v návrhu.
Cieľom je podporiť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov
Návrh ministerstva priemyslu zverejnený v utorok počíta s tým, že podiel obnoviteľných zdrojov energie dosiahne v roku 2040 úroveň 40 až 50 %. To je takmer dvojnásobok oproti 22,9 % v roku 2023 a viac než cieľ 36 až 38 % stanovený na rok 2030.
Japonsko plánuje, aby jadrová energia tvorila do roku 2040 približne 20 až 22 %, rovnako ako je cieľ na rok 2030. Toto rozhodnutie prichádza napriek problémom, ktorým jadrový sektor čelí od havárie vo Fukušime v roku 2011. V roku 2023 jadro zabezpečovalo 8,5 % elektriny v krajine.
Nový energetický plán už nepočíta s cieľom „znížiť závislosť od jadrovej energie na minimum“. Namiesto toho zahŕňa plány na výstavbu moderných reaktorov novej generácie v elektrárňach, kde sa staré reaktory vyradia z prevádzky.
Bezpečnosť je na prvom mieste
Zatiaľ čo primárnym zameraním predchádzajúceho energetického plánu bola dekarbonizácia, zvýšené geopolitické riziká, vrátane vojny medzi Ruskom a Ukrajinou, upriamili väčšiu pozornosť na energetickú bezpečnosť.
Predpovede do roku 2040 predpokladajú nárast dopytu po elektrine o 12 až 22 % v porovnaní s úrovňami z roku 2023. Všetky ciele sú zatiaľ predbežné.
Hoci súčasný energetický plán do roku 2030 počíta s tým, že nové palivá ako vodík a amoniak budú tvoriť približne 1 % energetického mixu, aktualizovaný plán už neobsahuje konkrétne ciele pre tieto palivá.
Spoločné rokovanie ministerstiev priemyslu a životného prostredia minulý mesiac predstavilo návrh stratégie, ktorá vyzýva k zníženiu emisií skleníkových plynov o 60 % do roku 2035 a o 73 % do roku 2040 ako „lineárnu cestu“ k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Finálna verzia plánu bude predložená Organizácii Spojených národov vo februári.
