Z výskumu londýnskej univerzity UCL a WHO vyplýva, že klimatická kríza má katastrofálne dôsledky na zdravie ľudí. Ročne zomierajú milióny ľudí pre nedostatočný boj proti globálnemu otepľovaniu, ktoré sa podľa správy podpisuje pod smrť jedného človeka každú minútu.
Teploty sú tichým zabijakom
Stúpajúce teploty spôsobené klimatickými zmenami v súčasnosti vedú k priemerne 546 000 úmrtiam ročne v období 2012 – 2021. Podľa odborníkov ide o 23 % nárast oproti 90. rokom. Tieto úmrtia sú zbytočné a predchádzateľné.
„Tepelný stres môže ovplyvniť každého a môže byť smrteľný – veľa ľudí si to neuvedomuje,“ varuje profesor Ollie Jay z University of Sydney.
Fosílne palivá sú koreňom problému
Závislosť sveta od uhlia, ropy a zemného plynu nielenže zvyšuje globálne teploty, ale zároveň spôsobuje znečistenie ovzdušia, šírenie infekčných chorôb a rozsiahle lesné požiare. Napriek známym rizikám poskytli vlády v roku 2023 priamu podporu vo výške približne 828 miliárd eur denne používateľom a výrobcom fosílnych palív.
Zároveň klimatické podmienky pripravili ľudí na celom svete o rovnakú hodnotu príjmov, keďže teplo im bránilo pracovať – najmä v poľnohospodárstve a stavebníctve.
Horúčavy znižujú HDP
Horúčavy a suchá poškodili úrodu a hospodárske zvieratá. V roku 2023 čelilo o 123 miliónov viac ľudí potravinovej neistote než bol priemer medzi rokmi 1981 – 2010.
Rok 2024 priniesol rekordných 639 miliárd hodín stratenej pracovnej činnosti v dôsledku horúčav, čo predstavuje stratu 6 % HDP v najmenej rozvinutých krajinách.
Fosílne palivá by sme mali minimalizovať
Znečistené ovzdušie v dôsledku spaľovania fosílnych palív zabíja milióny ľudí ročne. V roku 2024 zomrelo až 154 000 ľudí kvôli dymu z lesných požiarov, ktoré sú čoraz častejšie kvôli suchu a vysokým teplotám.
Vlády investovali v roku 2023 do fosílnych palív takmer 828 miliárd eur, pričom na podporu klimaticky zraniteľných krajín počas summitu COP29 prisľúbili len 260 miliárd eur ročne.
Niektoré krajiny ako Saudská Arábia, Egypt, Venezuela či Alžírsko míňajú na dotácie fosílnych palív viac ako na vlastný zdravotnícky rozpočet. Napríklad Veľká Británia vynaložila v roku 2023 24,3 miliardy eur, Austrália 9,5 miliardy eur.
Ropné firmy a banky poháňajú katastrofu
Sto najväčších fosílnych spoločností zvýšilo do marca 2025 svoje produkčné ciele, čím by sa podľa správy produkovali 3-násobne vyššie emisie CO₂, než povoľuje parížska klimatická dohoda.
Komerčné banky túto expanziu aktívne podporujú. V roku 2024 investovali 529 miliárd eur do fosílneho sektora – čo je najvyššia suma za posledných päť rokov. Zelené projekty pritom získali „iba“ 461 miliárd eur.
Dr. Marina Romanello z UCL, hlavná autorka správy, zdôrazňuje: „Ak budeme naďalej financovať a podporovať fosílne palivá, zdravá budúcnosť nie je možná.“
Riešenia však existujú – od obnoviteľných zdrojov energie, cez úpravu miest, až po zdravšie a klimaticky priaznivejšie stravovanie.
„Ak je tu nejaká nádej, tak pochádza od miestnych komunít, samospráv a zdravotníckeho sektora. Títo ľudia vidia dopady na vlastné oči a konajú, pretože už sa to nedá poprieť. Ale musíme udržať tempo.“
