Slovenské firmy sa v roku 2025 ocitli pod tlakom novej regulačnej vlny v oblasti udržateľnosti. Požiadavky na environmentálne, sociálne a riadiace štandardy (ESG) sa sprísňujú nielen zo strany európskych inštitúcií, ale aj trhu.
Banky začínajú pri poskytovaní úverov vyžadovať preukázanie uhlíkovej stopy, korporácie pýtajú ESG údaje od svojich dodávateľov a verejné obstarávanie už obsahuje udržateľnostné kritériá. Napriek tomu, že Omnibus reforma časť povinností dočasne odložila, podľa odborníkov už nie je otázkou, či sa firmám oplatí riešiť ESG, ale ako na to efektívne.
Tri oblasti greenwashingu
„ESG prestalo byť len témou nadnárodných korporácií. Dnes sa dotýka malých a stredných firiem cez ich každodenné obchodné vzťahy,“ vysvetľuje Daniel Rabina, spoluzakladateľ ESG Klubu, platformy spájajúcej 130 členských spoločností s kumulovaným obratom približne 10 miliárd eur.
Najväčšie zmeny prichádzajú v troch oblastiach, a to greenwashingu, emisnom účtovníctve a ekodizajne. Od marca 2025 platí nová smernica, ktorá definuje, čo možno považovať za „zelené tvrdenia“ a zavádza prísne sankcie za ich zneužitie. Cieľom je zabrániť firmám prezentovať sa ako ekologické bez reálneho podkladu.
Štyri mestá, jeden cieľ: Oslávte Deň Zeme tam, kde sa nádej mení na akciu
„Greenwashing prestáva byť len reputačným, ale stáva sa aj finančným a právnym rizikom,“ upozorňuje Rabina. Dodáva, že firmy musia všetky svoje environmentálne tvrdenia podložiť dátami a transparentnou komunikáciou.
Nariadenie o ekodizajne
Druhou oblasťou je uhlíkové účtovníctvo, ktoré sa postupne stáva povinnou súčasťou firemného riadenia. Ide o systematické meranie a evidenciu uhlíkovej stopy produktov a služieb, ktoré bude úzko previazané s finančným účtovníctvom.
„Tieto požiadavky nemožno splniť inak, než zavedením emisného účtovníctva, ktoré sa bude každoročne aktualizovať,“ vysvetľuje Lenka Mynářová, expertka na cirkulárnu ekonomiku a členka európskej agentúry EFRAG. Doplnila, že povinnosť sa netýka len veľkých korporácií, ale aj menších firiem, ktoré sú súčasťou dodávateľských reťazcov.
5 spôsobov, ako môže ESG posilniť obchodnú stratégiu a podporiť rast
Tretím zásadným krokom je nariadenie o ekodizajne produktov (ESPR), ktoré vstúpilo do platnosti v roku 2024. Zásadne mení spôsob, akým sa navrhujú a vyrábajú produkty v EÚ. Firmy budú musieť pri vývoji výrobkov zohľadňovať opraviteľnosť, recyklovateľnosť a celkový životný cyklus produktov.
Jasné definovanie stratégie
Od roku 2026 sa majú postupne zavádzať konkrétne požiadavky pre jednotlivé odvetvia. Od textilu a nábytku až po oceľ, hliník a pneumatiky. Súčasťou bude aj digitálny produktový pas, ktorý poskytne spotrebiteľom i kontrolným orgánom prehľad o ekologickej stope výrobku.
Odborníci sa zhodujú, že zvládnuť tieto zmeny bez stratégie je prakticky nemožné. Firmy, ktoré reagujú na ESG požiadavky ad hoc, riskujú chaos, duplicitu a zbytočné náklady.
„Udržateľnosť je tímový šport, kde ak chcete vyhrať, musíte zapojiť každého. Od vedenia cez projektový manažment až po komunikáciu,“ vysvetľuje Denis Bede, ESG špecialista v spoločnosti Alto Real Estate.
Energetické spoločenstvá šetria tisíce eur. Najviac si polepšia samosprávy
Podľa neho by mala mať každá firma jasne definovanú ESG stratégiu, ktorá určuje kompetencie, prepája udržateľnosť s biznis modelom a pripravuje spoločnosť na budúce regulačné výzvy.
„Firmy, ktoré majú premyslenú ESG stratégiu, zvládajú regulačné zmeny omnoho pokojnejšie. Nemusia v panike reagovať na každú novú požiadavku, pretože už majú postavené základy,“ hovorí Rabina.
