V naliehavej výzve k okamžitej a odvážnej akcii koalícia globálnych lídrov a expertov predpovedá katastrofálne následky, ak bude súčasná nerovnováha vo vodnom cykle pokračovať bez kontroly.
Nedostatok vody ohrozuje globálnu stabilitu a potravinovú bezpečnosť
Podľa správy Globálnej komisie pre ekonomiku vody s názvom „Ekonomika vody: Oceňovanie hydrologického cyklu ako globálneho spoločného dobra“ sa integrita vodných zdrojov našej planéty rýchlo zhoršuje, čo predstavuje vážnu hrozbu pre viac ako polovicu svetovej potravy do roku 2050 a predpovedá devastujúci 8% pokles globálneho HDP. Projekcie sú ešte pochmúrnejšie pre krajiny s nižšími príjmami, kde by potenciálne ekonomické straty mohli dosiahnuť 15% alebo viac.
Komisia zdôrazňuje, že kombinácia slabých ekonomických politík, deštruktívneho využívania pôdy a chronického zlého hospodárenia s vodnými zdrojmi, to všetko zhoršené eskalujúcou klimatickou krízou, vytvára bezprecedentný tlak na globálny vodný cyklus.
Odhaduje sa, že tri miliardy ľudí a viac ako polovica globálnej poľnohospodárskej produkcie sa v súčasnosti nachádza v regiónoch sužovaných vysušujúcimi trendmi alebo nestabilnou dostupnosťou vody. Alarmujúce je, že niekoľko miest zažíva pokles pôdy v dôsledku vyčerpávania podzemnej vody.
Johan Rockström, riaditeľ Postupimského inštitútu pre výskum klimatických dopadov (PIK) a spolupredseda komisie, zdôrazňuje vážnosť situácie: „Dnes polovica svetovej populácie zápasí s nedostatkom vody. Keď tento kritický zdroj ubúda, ohrozuje to potravinovú bezpečnosť aj ľudský rozvoj, a deje sa to pred našimi očami. Po prvýkrát v ľudskej histórii sme svedkami významného narušenia globálneho vodného cyklu. Spoľahlivosť zrážok, životne dôležitých pre všetku sladkú vodu, je ohrozená antropogénnou zmenou klímy a zmenami vo využívaní pôdy, čo podkopáva základy ľudského blahobytu a ekonomickej stability.“
Ako môžu vlády implementovať efektívne cenové stratégie bez neprimeraného ovplyvnenia zraniteľných populácií?
„Empirické dôkazy naznačujú, že lacná voda škodí chudobným tým, že zvýhodňuje tých, ktorí sú pripojení k vodným zdrojom, zatiaľ čo prevádzkovateľom berie príjmy potrebné na rozšírenie pokrytia pre tých, ktorí prístup nemajú. Komisia obhajuje cielenú sociálnu podporu nezávislú od vodných taríf a navrhuje, aby poplatky za vodu signalizovali nedostatok vody, aby sa zabránilo plytvaniu a nasmerovalo vodu k hodnotnejšiemu využitiu,“ vysvetľuje Denise Young, hovorkyňa Globálnej komisie pre ekonomiku vody.
Revolučný prístup k ekonomike vody
Komisia kritizuje existujúce stratégie vodného hospodárstva za prehliadanie mnohostrannej hodnoty vody, podporovanie nadmerného využívania a nesprávnej alokácie, najmä v poľnohospodárstve a priemysle.
Poukazuje na bežné podhodnocovanie vody, ktoré nielen podporuje plytvavé praktiky, ale aj kladie najväčší tlak na vodou náročné plodiny a priemyselné odvetvia v regiónoch najzraniteľnejších voči vodnému stresu. Správa obhajuje správne oceňovanie, vylepšené dotácie a ďalšie stimuly na zabezpečenie efektívnejšieho a udržateľnejšieho využívania vody vo všetkých sektoroch.
Ako môže integrácia vodného hospodárstva do poľnohospodárskych postupov zlepšiť potravinovú bezpečnosť v regiónoch čeliacich nedostatku vody?
„Predpokladané zmeny v celkovom množstve vody pravdepodobne ovplyvnia poľnohospodárstvo a produkciu potravín. Zvýšená efektívnosť využívania vody a udržateľnosť v poľnohospodárstve prostredníctvom udržateľných postupov, zmien v pestovateľských vzorcoch a inteligentnej rovnováhy medzi zavlažovanými a nezavlažovanými technikami môžu zmierniť tieto dopady,“ uviedla Denise Young, hovorkyňa Globálnej komisie pre ekonomiku vody.
Ngozi Okonjo-Iweala, generálna riaditeľka Svetovej obchodnej organizácie a spolupredsedníčka komisie, vníma krízu ako dvojitú hrozbu a príležitosť. „Globálna vodná kríza je hlboko tragická, ale zároveň predstavuje jedinečnú šancu prehodnotiť ekonomiku vody správnym ocenením tohto vzácneho zdroja, aby sme uznali jeho rozsiahle prínosy,“ poznamenala.
Prehliadaný význam zelenej vody
Súčasné stratégie sa primárne zameriavajú na viditeľnú vodu – „modrú vodu“ nachádzajúcu sa v riekach, jazerách a podzemných vodonosných vrstvách. Tieto metódy však často zanedbávajú dôležitý zdroj sladkej vody známy ako „zelená voda“ – vlhkosť prítomnú v pôde a vegetácii. Táto vlhkosť sa vracia späť do atmosféry a prispieva približne k polovici zrážok, ktoré dopadajú na zem.
„Inovácie v sektore vody sú hojné, od nákladovo efektívneho čistenia až po nové dátové a modelovacie kapacity na monitorovanie znečistenia alebo predvídanie rizík záplav. Robustné vodné politiky, ktoré signalizujú nedostatok vody a náklady na znečistenie, sú nevyhnutné pre stimuláciu prijatia a šírenia týchto inovácií,“ vysvetľuje Denise Young.
Kontinuita dodávok zelenej vody je úzko spojená s konzistentnými zrážkovými vzorcami, ktoré sú životne dôležité pre ekonomickú stabilitu a životné podmienky. Okrem toho zelená voda zohráva kľúčovú úlohu pri prirodzenom absorpcii oxidu uhličitého v pôde a pomáha v boji proti zmene klímy.
Komisia zdôrazňuje, že výzva sa zintenzívňuje, keď zvážime denné potreby vody pre dôstojnú ľudskú existenciu. Zatiaľ čo základné zdravie a hygiena môžu vyžadovať 50 až 100 litrov denne, skutočne dôstojný život vyžaduje aspoň 4 000 litrov na osobu, množstvo ďaleko presahujúce dosah väčšiny regiónov bez významných obchodných úprav, ktoré sú často marené nesprávne nastavenými politikami a širšou vodnou krízou.
Inovácie riešením
Správa vyzýva k zásadnému prehodnoteniu postavenia vody v ekonomikách, umožnenému prístupom „riadeným misiou“. Táto paradigmatická zmena vyžaduje účasť všetkých zainteresovaných strán, od miestnej až po globálnu úroveň, na dosiahnutí misií, ktoré riešia najdôležitejšie výzvy globálnej vodnej krízy.
Takéto misie by podporovali inovácie, budovanie kapacít a investície a boli by hodnotené nie z hľadiska krátkodobých nákladov a prínosov, ale skôr z hľadiska toho, ako môžu katalyzovať dlhodobé, celoekonomické prínosy.
Mariana Mazzucato, profesorka na University College London a spolupredsedníčka komisie, obhajuje proaktívny prístup: „Musíme sa posunúť za hranice jednoduchej reakcie na zlyhania trhu smerom k stratégii, ktorá formuje trhy, podporujúc misie zamerané na inovácie, ktoré riešia naše najnaliehavejšie vodné výzvy. Prehodnotením nášho ekonomického prístupu môžu vlády skutočne transformovať spôsob, akým je voda oceňovaná, riadená a financovaná.“
Strategické misie pre udržateľné vodné hospodárstvo
Komisia načrtáva päť kritických misií zameraných na riešenie mnohostranných výziev vodnej krízy:
1. Revolučne zmeniť potravinové systémy zlepšením zavlažovania a znížením závislosti od škodlivých hnojív.
2. Zachovať a obnoviť prírodné biotopy na ochranu kľúčových zdrojov ‚zelenej vody‘.
3. Vytvoriť cirkulárnu vodnú ekonomiku na maximalizáciu obnovy zdrojov a zníženie odpadu.
4. Podporovať čisté energetické a AI technológie, ktoré vyžadujú nižšiu spotrebu vody.
5. Zabezpečiť prístup k bezpečnej vode na prevenciu detskej úmrtnosti spôsobenej chorobami súvisiacimi s vodou do roku 2030.
Tieto misie sú podporované robustnými opatreniami na zlepšenie partnerského riadenia, finančnej reštrukturalizácie, využívania údajov a globálneho riadenia vodných zdrojov s cieľom vytvoriť udržateľnú a spravodlivú vodnú budúcnosť.
Táto transformačná vízia, podľa Tharmana Shanmugaratnama, prezidenta Singapuru a spolupredseda komisie, vyžaduje široké, integratívne myslenie o správe vody, ktoré zahŕňa jej interakcie s klimatickou zmenou a biodiverzitou a využíva verejné aj súkromné financie na podporu inovácií a investícií do vodného hospodárstva.
„Túto krízu môžeme vyriešiť len vtedy, ak budeme uvažovať o tom, ako riadime vodu. Uznaním interakcií vody so zmenou klímy a biodiverzitou. Mobilizáciou všetkých našich ekonomických nástrojov a verejných aj súkromných financií na inovácie a investície do vody. Myslením a konaním multilaterálne. Tak nielen zachránime nespočetné detské životy a zlepšíme živobytie komunít dnes, ale zabezpečíme oveľa lepšiu a bezpečnejšiu budúcnosť všade.“
