Podľa novej správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) je len tretina povrchových vodných útvarov v Európe v dobrom stave. Odborníci navrhujú zvýšenie cien vody ako spôsob, ako znížiť jej spotrebu, referuje portál Euronews.
Vinníkmi sú elektrárne a pesticídy
Európske rieky, jazerá a pobrežné vody – a ekosystémy, ktoré podporujú – sú „vážne ovplyvnené chemikáliami“. Znečistenie ovzdušia z uhoľných elektrární a pesticídy z poľnohospodárstva sú dvaja hlavní vinníci.
Kľúčovými hrozbami sú aj zmena klímy, nadmerné využívanie vody a degradácia biotopov.
Ak sa neprijmú opatrenia na zlepšenie odolnosti a udržateľnosti zásob sladkej vody, Európa by mohla čeliť vážnym problémom v oblasti vodnej bezpečnosti. Už teraz je 20 % územia Európy a 30 % obyvateľstva každoročne postihnutých nedostatkom vody.
„Zdravotný stav európskych vôd nie je dobrý,“ uviedla vo vyhlásení výkonná riaditeľka EEA Leena Ylä-Mononen. „Naše vody čelia bezprecedentným výzvam, ktoré ohrozujú bezpečnosť vôd v Európe.“
Vo zverejnenej správe „Stav vody v Európe 2024″ sa tiež zdôrazňuje potreba lepšieho riadenia povodňových rizík na ochranu životov, ekosystémov a hospodárstva.
Európa nedodržala termíny
Podľa rámcovej smernice EÚ o vode mali európske rieky, jazerá, prechodné, pobrežné a podzemné vody dosiahnuť „dobrý chemický stav“ do roku 2015.
Agentúra EEA uvádza, že od roku 2010 bol dosiahnutý len malý pokrok a do roku 2021 dosiahne dobrý stav len 29 % európskych povrchových vôd, čo znamená, že nie sú nadmerne znečistené. Len 37 percent dosiahlo dobrý alebo vysoký ekologický stav.
To je zlá správa pre vodné biotopy kontinentu a druhy, ktoré v nich žijú.
Za pomalý pokrok v zlepšovaní môžu čiastočne znečisťujúce látky s dlhou životnosťou, ako napríklad ortuť: bez nich by 80 percent povrchových vôd dosiahlo dobrý stav.
Členským štátom sa však podarilo zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu stavu bojom proti niektorým chemickým látkam, čo zlepšilo vyhliadky niektorých druhov vrátane lastúrnikov a kôrovcov.
Zásoby podzemných vôd, ktoré zabezpečujú dve tretiny európskej pitnej vody, sú na tom o niečo lepšie: 77 percent z nich má v súčasnosti dobrý chemický stav a 91 percent z nich vykazuje dobrý stav v 19 krajinách EÚ (a Nórsku) zahrnutých do správy.
Ako poľnohospodárstvo ovplyvňuje kvalitu vody v Európe?
Poľnohospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu pri zhoršovaní zásob povrchovej aj podzemnej vody. Je to spôsobené nadmerným využívaním vody a uvoľňovaním nadmerného množstva živín a pesticídov do pôdy, ktoré potom prenikajú do vodných zdrojov.
Zníženie spotreby vody a prechod na udržateľnejšie a ekologickejšie poľnohospodárske postupy by mohli priniesť výrazné zlepšenie, ale vyžadovali by si aj zmenu nákupných a stravovacích návykov spotrebiteľov.
Ďalším významným zdrojom znečistenia povrchových vôd je spaľovanie uhlia na energetické účely, pri ktorom sa do ovzdušia uvoľňuje ortuť.
Ďalšou znečisťujúcou látkou s dlhou životnosťou, ktorá pretrváva v povrchových vodách, sú brómované spomaľovače horenia, ktoré už síce nie sú schválené na používanie.
Ako zachrániť zásoby vody v Európe?
Správa EEA vyzýva členské štáty, aby do roku 2030 znížili používanie pesticídov na polovicu.
Odporúča tiež využívať riešenia založené na prírodnej báze na zvýšenie zadržiavania vody a „spomalenie toku“ intenzívnych dažďov v boji proti povodniam.
To by mohlo zahŕňať odstránenie priehrad a kanálov na podporu voľného toku riek a obnovu prírodných biotopov, ako sú mokrade a rašeliniská. Okrem zlepšenia kvality vody môžu tieto ekosystémy ukladať uhlík a zmierňovať vplyv extrémneho počasia.
Správa upozorňuje, že vzhľadom na to, že zmena klímy naďalej narúša charakter počasia a vytvára tlak na vodné zdroje, Európa musí urýchlene prispôsobiť aj svoje postupy v oblasti vodného hospodárstva.
To by malo zahŕňať zníženie spotreby vody, zvýšenie opätovného využívania vody a používania zariadení, ktoré znižujú spotrebu.
Lepšie monitorovanie množstva a kvality vody na celom kontinente by mohlo členským štátom pomôcť stanoviť a dodržiavať ciele v oblasti úspory vody.
V správe sa tiež navrhuje, že zvýšenie ceny vody by mohlo podporiť ohľaduplnejšie využívanie tohto zdroja a zároveň financovať investície do zlepšenia systému.
„Musíme zdvojnásobiť naše úsilie o obnovu zdravia našich cenných riek, jazier, pobrežných vôd a iných vodných útvarov a zabezpečiť, aby bol tento životne dôležitý zdroj odolný a bezpečný pre ďalšie generácie,“ povedala Ylä-Mononenová.
