Dnes sa začala v Baku jedna z najväčších klimatických konferencií – COP29 , ktorej hlavným cieľom je stanovenie nového finančného rámca pre klimatické opatrenia a urýchlenie prechodu od fosílnych palív. Summit prinesie výzvy a príležitosti pre takmer 200 zúčastnených krajín.
Čo je COP29?
Konferencia zmluvných strán (COP) je skupina krajín, ktoré podpísali Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC), vytvorený v roku 1992.
Tento dohovor ich zaväzuje spoločne konať s cieľom stabilizovať koncentrácie skleníkových plynov „na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému ľudskému zásahu do klimatického systému“. Odvtedy sa zmluvné strany, čiže krajiny, stretávajú takmer každý rok.
Už dnes všetky svetové médiá upriamujú svoju pozornosť na Baku, hlavné mesto Azerbajdžanu, kde sa ukoná 29. Konferencia zmluvných strán (COP29) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Táto každoročná udalosť, ktorá rotuje medzi piatimi uznávanými regiónmi OSN, predstavuje vrcholné fórum pre globálne klimatické rokovania.
Prečo práve Azerbajdžan?
Azerbajdžan, známy svojimi skúsenosťami s organizovaním medzinárodných podujatí, bol vybraný za predsedajúcu krajinu COP29.
Predsedníctvo COP29 si stanovilo ambiciózny cieľ: zabezpečiť transparentný, nestranný a inkluzívny proces. Na dosiahnutie tohto cieľa vypracovali plán založený na dvoch vzájomne sa posilňujúcich pilieroch:
- Zvýšenie ambícií v oblasti klimatických opatrení
- Umožnenie konkrétnych akcií na boj proti klimatickým zmenám
Tento dvojpilierový prístup má za cieľ nielen stimulovať diskusiu, ale aj urýchlovať reálne kroky v boji proti globálnemu otepľovaniu.
O čom bola minuloročná COP28?
Konferencia OSN o zmene klímy COP28, ktorá sa konala v Dubaji od 30. novembra do 13. decembra 2023, priniesla niekoľko kľúčových výsledkov:
- Globálne hodnotenie klimatických opatrení
COP28 uzavrela prvé globálne hodnotenie pokroku v implementácii Parížskej dohody. Toto hodnotenie ukázalo, že svet výrazne zaostáva v plnení klimatických cieľov[1]. Konferencia zdôraznila potrebu urýchliť opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov o 43% do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2019.
- Urýchlenie energetickej transformácie
COP28 prijala historickú dohodu, ktorá signalizuje „začiatok konca“ éry fosílnych palív. Strany sa dohodli na prechode od fosílnych palív v energetických systémoch s cieľom dosiahnuť nulové čisté emisie do roku 2050.
Konferencia tiež vyzvala na strojnásobenie globálnej kapacity obnoviteľných zdrojov energie a zdvojnásobenie zlepšení energetickej účinnosti do roku 2030.
- Ľudia v centre klimatických opatrení
COP28 venovala pozornosť iniciatívam zameraným na ochranu životov a živobytia v súvislosti s klimatickou zmenou. Strany sa dohodli na cieľoch pre Globálny cieľ v oblasti adaptácie (GGA), ktorý identifikuje, kde sa svet potrebuje dostať, aby bol odolný voči dopadom meniacej sa klímy.
- Klimatické financovanie
Konferencia dosiahla významný pokrok v oblasti klimatického financovania. Zelený klimatický fond (GCF) získal prísľuby v celkovej výške 12,8 miliardy USD od 31 krajín. Bol tiež zriadený fond pre straty a škody s prísľubmi vo výške viac ako 700 miliónov USD.
- Širšie vedenie v oblasti zmeny klímy
COP28 sa snažila zapojiť širšiu škálu lídrov do premeny klimatických sľubov na činy. Konferencia zdôraznila úlohu miest a regiónov v implementácii klimatickej politiky.
Napriek týmto úspechom COP28 čelila aj kritike, najmä kvôli nedostatočnej ambicióznosti niektorých hlavných producentov emisií. Celkovo však konferencia predstavovala významný krok vpred v globálnom úsilí o riešenie klimatickej zmeny.
O čom má pojednávať tohtoročná COP29?
Klimatická konferencia OSN COP29 v azerbajdžanskom Baku sa zameriava na kľúčovú otázku financovania boja proti klimatickým zmenám. Hlavným cieľom je stanoviť nový finančný cieľ pre podporu rozvojových krajín v ich úsilí čeliť dopadom klimatických zmien.
Rokovania môžu skomplikovať nedávne politické zmeny v USA. Znovuzvolenie Donalda Trumpa, známeho svojimi skeptickými postojmi ku klimatickým zmenám, vyvoláva obavy o budúce zapojenie USA do globálnych klimatických dohôd. Trump totiž sľúbil, že USA opäť vystúpia z Parížskej klimatickej dohody.
Napriek týmto výzvam sa účastníci konferencie budú snažiť dosiahnuť pokrok aj v ďalších oblastiach klimatickej politiky, nadväzujúc na dohody z predchádzajúcich summitov. Cieľom je posilniť globálne úsilie v boji proti klimatickým zmenám a podporiť krajiny, ktoré sú nimi najviac ohrozené.
1. Klimatické financovanie
Na tohtoročnom summite sa bude hovoriť o novom cieli financovania klimatických opatrení (NCQG). Ide o nový ročný finančný cieľ, ktorý má nahradiť súčasný prísľub 100 miliárd dolárov ročne. Bohaté krajiny tvrdia, že peniaze nemôžu pochádzať len z ich rozpočtov.
Namiesto toho sa diskutuje o reforme globálneho systému pôžičiek, ktorá by mala prilákať viac súkromného kapitálu. Nie je jasné, koľko presne by mali bohaté krajiny prispieť, ani či by mali prispievať aj rýchlo sa rozvíjajúce krajiny ako Čína alebo bohaté ropné štáty.
2. Prechod od fosílnych palív
Minulý rok sa krajiny prvýkrát dohodli na „prechode od fosílnych palív v energetických systémoch“. Odvtedy však používanie a predaj fosílnych palív globálne stúpli.
Na COP29 sa pravdepodobne nestanovia presné termíny na ukončenie používania uhlia, ropy a plynu, ale niektoré krajiny môžu tlačiť na zastavenie povoľovania nových uhoľných elektrární. Bude sa tiež diskutovať o pokroku v sľube strojnásobiť kapacitu obnoviteľných zdrojov energie a zdvojnásobiť energetickú účinnosť.
3. Pravidlá pre uhlíkový trh
Vlády chcú stanoviť pravidlá pre obchodovanie s uhlíkovými kreditmi získanými zachovaním lesov a iných prírodných zásobníkov uhlíka.
Lídri firiem očakávajú, že COP29 stanoví pravidlá pre zaručenie transparentnosti a environmentálnej integrity projektov. Treba ešte rozhodnúť o kľúčových otázkach, ako napríklad ako sa budú stanovovať štandardy a či a kedy môžu byť kredity zrušené.
4. Zvýšenie transparentnosti
Azerbajdžan dúfa, že krajiny predložia svoje prvé správy o pokroku v klimatických opatreniach počas summitu. Tieto správy majú opísať pokrok krajiny v dosahovaní jej klimatických cieľov a koľko ešte treba urobiť.
Poskytnú tiež informácie o tom, koľko financií v súčasnosti potrebujú rozvojové krajiny na prechod od fosílnych palív a na prispôsobenie sa teplejšiemu svetu.
5. Zameranie na adaptáciu
Krajiny sa minulý rok zaviazali k rámcu pre národné plány na pomoc ľuďom prispôsobiť sa klimatickým zmenám. Tento rámec však nemá podrobnosti, ako sú merateľné ciele alebo stratégie na prepojenie projektov s klimatickým financovaním. Krajiny dúfajú, že na COP29 stanovia konkrétnejšie ciele adaptácie.
6. Peniaze na straty a škody
Navyše sa bude diskutovať aj o Fonde pre straty a škody, ktorý má pomáhať chudobným krajinám s nákladmi na klimatické katastrofy. Zraniteľné krajiny budú vyzývať bohaté národy, aby do fondu prispeli viac.
