Japonsko čelí jednej z najväčších epidémií sezónnych alergií na svete a odborníci upozorňujú, že jej korene siahajú až do 50. rokov minulého storočia. Krajina teraz investuje miliardy do nápravy chyby, ktorá sa naplno prejavila až po desaťročiach.
Keď sa na sociálnych sieťach začali šíriť zábery japonských lesov zahalených do hustých žltkastých oblakov, mnohí si mysleli, že ide o lesný požiar. Skutočnosť bola oveľa menej dramatická na pohľad, no o to nepríjemnejšia pre ľudí. Nebol to dym, ale obrovské množstvo peľu, ktoré vietor unášal z lesov smerom k mestám. Pre milióny Japoncov to znamenalo jediné – začiatok ďalšej náročnej alergickej sezóny. Rúška, očné kvapky, antihistaminiká či obmedzenie pobytu vonku sa stali bežnou súčasťou každodenného života. Len málokto by však čakal, že príčina dnešných problémov vznikla ešte v období povojnovej obnovy krajiny.
Rozhodnutie, ktoré malo zachrániť krajinu
Po druhej svetovej vojne boli rozsiahle oblasti Japonska odlesnené. Drevo sa počas vojny masívne využívalo ako palivo aj stavebný materiál a mnohé horské oblasti zostali prakticky holé. Takýto stav zvyšoval riziko zosuvov pôdy, povodní aj erózie. Vláda preto spustila ambiciózny program obnovy lesov. Aby sa krajina zazelenala čo najrýchlejšie, rozhodla sa vysádzať predovšetkým dva druhy stromov – japonský céder (sugi) a japonský cyprus (hinoki). Oba druhy rástli rýchlo, boli pôvodné a poskytovali kvalitné drevo. V tom čase išlo o logické riešenie, ktoré malo pomôcť ekonomike aj prírode. Nikto však nepredpokladal, že o niekoľko desaťročí sa z úspešného projektu stane zdravotný problém celonárodného rozsahu.
Prečo sú alergie v Japonsku také rozšírené?
Japonský céder aj cyprus produkujú obrovské množstvo veľmi jemného peľu. Ten sa dokáže prenášať na veľké vzdialenosti a bez problémov sa dostáva aj do najväčších miest. Situáciu ešte zhoršuje fakt, že väčšina stromov vysadených po vojne dnes dosiahla vek, keď produkuje maximum peľu. Výsledkom je, že každú jar sa do ovzdušia naraz uvoľnia miliardy peľových zrniek. Podľa odhadov dnes trpí stredne ťažkou až ťažkou formou sezónnej alergie približne 43 percent japonskej populácie. Ide o výrazne vyšší podiel ako vo viacerých západných krajinách. Pre mnohých nejde len o nepríjemné kýchanie. Alergie spôsobujú poruchy spánku, únavu, zhoršenú koncentráciu a môžu zvyšovať riziko vzniku astmy či ďalších alergických ochorení.
Európske lesy čelia tichej kríze. Vedci objavili cestu, ktorá by ich mohla zachrániť
Národný problém za miliardy
Ekonomické dôsledky sú obrovské. Počas vrcholu peľovej sezóny prichádza japonská ekonomika podľa odhadov denne o približne 1,6 miliardy dolárov. Straty vznikajú najmä v dôsledku práceneschopnosti, nižšej produktivity zamestnancov aj poklesu spotrebiteľských výdavkov. Jar pritom prichádza v Japonsku vplyvom klimatických zmien čoraz skôr, takže peľová sezóna sa postupne predlžuje. Aj preto vláda v roku 2023 označila peľové alergie za národný spoločenský problém a predstavila plán, ktorý má množstvo peľu v krajine znížiť o polovicu počas nasledujúcich troch desaťročí.
Monokultúry priniesli aj ďalšie problémy
Dnešné plantáže cédrov a cyprusov síce pokrývajú približne pätinu územia Japonska, no odborníci upozorňujú, že nejde len o problém alergií. Takéto lesy sú totiž z pohľadu prírody veľmi chudobné. Stromy majú podobný vek aj výšku, pod ich korunami preniká minimum svetla a v porovnaní s prirodzenými lesmi tu žije výrazne menej vtákov, hmyzu či ďalších živočíchov. Naopak, pôvodné japonské lesy s množstvom rôznych druhov stromov vytvárajú oveľa stabilnejšie ekosystémy, podporujú biodiverzitu a lepšie odolávajú extrémom počasia. Práve návrat k pestrejším lesom dnes patrí medzi hlavné ciele viacerých samospráv.
Mesto, kde sa les začína meniť
Jedným z najzaujímavejších príkladov je prístavné mesto Kóbe. Od roku 2020 tu prebieha pätnásťročný projekt obnovy prirodzených listnatých lesov. Každý rok pracovníci selektívne odstraňujú časť cédrov a cyprusov, pričom ponechávajú pôvodné listnaté druhy. Po vyrúbaní sa do lesa dostáva viac svetla a postupne sa vracajú nové rastliny aj živočíchy. Podľa miestnych odborníkov už monitoring zaznamenal návrat jazvecov, žiab, močiarnej korytnačky aj viacerých vzácnych druhov hmyzu. Obnova biodiverzity prebieha rýchlejšie, než pôvodne očakávali. Zároveň sa predpokladá, že rozmanitejšie lesy budú lepšie odolávať zosuvom pôdy a extrémnym prejavom počasia.
Staré drevo dostáva nový život
Ani vyrúbané stromy nekončia ako odpad. Využívajú sa pri výrobe nábytku, stavebných materiálov, na kúrenie či na produkciu tradičného japonského bieleho dreveného uhlia, ktoré je známe tým, že horí takmer bez dymu. Niektoré regióny sa snažia vytvoriť celé miestne hospodárstvo založené na postupnej premene plantážnych lesov. Príkladom je obec Nishiawakura, kde drevo slúži ako zdroj energie aj surovina na výrobu rôznych produktov.
Príroda vracia úder? Mangrovové lesy sa po desaťročiach ničenia zotavujú. Vedci hovoria o nečakanom obrate
Výmena miliónov stromov nebude jednoduchá
Hoci je plán vlády ambiciózny, jeho realizácia bude trvať desaťročia. Japonsko patrí medzi najzalesnenejšie priemyselné krajiny sveta. Lesy pokrývajú približne 68 percent jeho územia, pričom značnú časť tvoria práve povojnové plantáže. Ich úplná obnova si vyžiada obrovské množstvo financií, pracovníkov aj dlhodobé plánovanie. Odborníci navyše upozorňujú, že nestačí stromy iba vyrúbať. Ak by sa plochy ponechali bez obnovy, zvýšilo by sa riziko erózie, zosuvov pôdy aj straty schopnosti krajiny zadržiavať vodu.
Pomáhajú technológie aj medicína
Japonsko preto vsádza aj na ďalšie riešenia. Meteorológovia pravidelne pripravujú detailné predpovede koncentrácie peľu, aby sa obyvatelia mohli pripraviť na dni s najvyšším rizikom. V krajine sa objavili aj špeciálne robotické senzory, ktoré monitorujú množstvo peľu v ovzduší a pomocou farebných indikátorov upozorňujú na aktuálnu situáciu. Vedci zároveň vyvíjajú nové formy imunoterapie, ktoré dokážu zmierniť príznaky alergie aj niekoľko rokov po ukončení liečby.
Experimentuje sa dokonca s geneticky upravenou ryžou obsahujúcou látky, ktoré by mohli pomôcť pri liečbe peľových alergií.
Klimatické zmeny situáciu ešte zhoršujú
Do celého problému vstupuje aj ďalší faktor – meniaca sa klíma. Vyššie teploty spôsobujú skoršie kvitnutie stromov a predlžujú obdobie, počas ktorého sa peľ šíri vzduchom. Japonsko zaznamenalo v roku 2025 historicky najskorší začiatok peľovej sezóny. Súčasne však lesy zohrávajú významnú úlohu pri zachytávaní oxidu uhličitého, preto ich obnova musí byť veľmi citlivá. Cieľom nie je len znížiť množstvo peľu, ale zároveň zachovať schopnosť lesov viazať uhlík a pomáhať v boji proti klimatickým zmenám.
