Ako môžu obyčajní ľudia prispieť k boju proti klimatickej zmene? - ROZHOVOR

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Tento článok pre vás načítala AI.

Klimatická kríza si vyžaduje konkrétne kroky, no mnohí si kladú otázku, či môže jednotlivec reálne prispieť k riešeniu – práve o tom sa porozprávame s Danielou Piršelovou, ambasádorkou Klimatického paktu. V našom rozhovore budeme rozoberať dôležitosť lokálnych iniciatív, zapájanie komunít a konkrétne kroky, ktoré môže podniknúť každý z nás.

Vzdelávanie je kľúčom úspechu

Jedným z najdôležitejších nástrojov v boji proti klimatickej zmene je vzdelávanie. Formovanie ekologického povedomia už od útleho veku môže výrazne ovplyvniť postoj budúcich generácií k ochrane životného prostredia.

Dlhodobá neinformovanosť verejnosti a nedostatočná osvetová činnosť v minulosti spôsobili, že klimatická téma sa dostala do popredia až v posledných rokoch, pričom stále čelí mnohým dezinformáciám a predsudkom.

„Ak by sme už od 60. rokov minulého storočia systematicky vzdelávali verejnosť v oblasti klímy, dnes by sme boli oveľa ďalej. Základom je učiť deti od škôlky o dôležitosti ochrany životného prostredia a podporovať kritické myslenie,“ vysvetľuje Piršelová.

Human hand holding young earth and plant in ecology and environment sustainable concept. Saving environment, save clean planet and net zero. World Earth Day and ESG and co2 concept
Foto: ilustračné, https://www.gettyimages.com/ Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Zároveň upozorňuje, že mladá generácia má veľký potenciál ovplyvniť dianie v spoločnosti, no často naráža na bariéry. „Mnohí mladí ľudia sú veľmi aktívni, no narážajú na bariéry. Venovať sa klimatickým otázkam si vyžaduje silnú psychickú odolnosť, pretože táto téma je často spochybňovaná a stáva sa terčom rôznych konšpirácií,“ upozorňuje.

Podpora vzdelávacích programov a vytváranie priestoru na diskusiu o klimatických otázkach môže pomôcť mladým ľuďom lepšie sa orientovať v problematike a prispieť k riešeniam, ktoré budú mať dlhodobý dopad na spoločnosť aj životné prostredie.

Môže zmena začať od jednotlivcov?

Klimatická kríza je komplexný problém, ktorý si vyžaduje zásadné systémové riešenia na národnej aj medzinárodnej úrovni. Mnohé iniciatívy však dokazujú, že zmena môže prichádzať aj zdola – od jednotlivcov, komunít či občianskych organizácií, ktoré vyvíjajú tlak na politikov, podniky a inštitúcie.

Práve angažovanosť bežných ľudí často zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní verejnej diskusie a ovplyvňovaní legislatívnych opatrení.

„Som presvedčená, že áno. Každý človek má silu ovplyvniť systém. Či už svojím dopytom, spotrebiteľskými rozhodnutiami alebo tým, že sa pridá k iniciatívam a komunite, ktorá sa tejto téme venuje. Niektoré z najväčších zmien sa začali práve v malých komunitách, ktoré postupne dokázali osloviť širšiu verejnosť a nakoniec aj politikov,“ hovorí Piršelová.

World environment day with global community teamwork,Group of volunteer join hand together concept,
Foto: ilustračné, https://www.gettyimages.com/

Ako môžu lokálne iniciatívy meniť Slovensko? Máme ich niekoľko!

Na Slovensku existuje množstvo iniciatív a projektov, ktoré aktívne prispievajú k riešeniu klimatickej krízy. Niektoré z nich sa sústredia na ochranu biodiverzity, iné na obnoviteľné zdroje energie či znižovanie odpadu. Hoci ide o rôznorodé aktivity, spoločným menovateľom ich úspechu je aktívna účasť komunity a dlhodobá udržateľnosť.

„Na Slovensku máme viacero výnimočných projektov, ktoré ukazujú, že zmena je možná aj na lokálnej úrovni. Napríklad iniciatíva Klíma ťa potrebuje dokázala významne zvýšiť povedomie o klimatických otázkach medzi mladými ľuďmi a zapojiť ich do aktivít, ktoré majú reálny dopad. Ďalším skvelým príkladom sú komunitné záhrady, ktoré sa objavujú v rôznych mestách a obciach – nielenže zlepšujú miestne mikroklímu, ale zároveň spájajú ľudí a posilňujú komunitného ducha,“ vysvetľuje Piršelová.

Medzi úspešné iniciatívy patria aj projekty zamerané na udržateľnú mobilitu a zelené energie.

„Viaceré samosprávy sa už zapájajú do rozvoja cyklodopravy či zavádzania ekologických riešení v energetike. Napríklad niektoré mestá investujú do solárnych panelov na verejných budovách alebo podporujú zatepľovanie škôl, čo prináša nielen environmentálne, ale aj ekonomické výhody,“ dodáva.

Hoci mnohé projekty sú lokálne, ich vplyv môže byť širší. „Keď ľudia vidia, že niečo funguje v jednom meste alebo regióne, je väčšia šanca, že sa podobné iniciatívy uchytia aj inde. Dôležité je zdieľať pozitívne príklady a inšpirovať ďalšie komunity k akcii,“ uzatvára Piršelová.

People with placards and posters on global strike for climate change.
Foto: ilustračné, https://www.gettyimages.com/

Čo sa ešte v rozhovore dozviete?

  • prečo vznikla Klimatická konferencia na Slovensku a aké boli jej hlavné ciele?
  • čo je to Európsky klimatický pakt?
  • aké sú hlavné výzvy pri šírení klimatického povedomia v spoločnosti?
  • aké predsudky a mýty o klimatických iniciatívach brzdia skutočný pokrok?

Rozhovory zo štúdia SITA si môžete vypočuť aj na —> Spotify

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Daniela Piršelová