V prípade, že Kongres USA dohodu odmietne, americký prezident Barack Obama vyhlásil, že využije svoje právo veta. Jeho prekonanie by si vyžiadalo dvojtretinovú väčšinu v oboch komorách Kongresu.
Bez uzavretia dohody by podľa Obamu hrozilo vypuknutie regionálnych pretekov v nukleárnom zbrojení a eskalácia bojov a násilia v najviac nestabilnej oblasti sveta.
Medzinárodný inštitút pre výskum mieru navrhol ako kandidátov na prestížne ocenenie iránskeho ministra zahraničných vecí Mohammada Džaváda Zarífa a jeho amerického rezortného partnera Johna Kerryho.
Iránsky prezident ešte v utorok vyhlásil, že úspešné zavŕšenie dlhoročných rokovaní je začiatkom novej kapitoly vo vzťahoch Iránu so svetom. Doterajšie sankcie pritom označil za neúčinné a ubezpečil, že islamská republika sa nikdy neusilovala o výrobu jadrovej zbrane.
Sýrsky prezident Baššár Asad je presvedčený, že Irán bude teraz podporovať národy v spravodlivých veciach a pracovať pre mier a stabilitu v regióne s väčším nasadením.
V prípade, ak sa zistí, že Teherán porušil podmienky dohody, Irán sa so svetovými veľmocami dohodol na mechanizme rýchleho opätovného zavedenia sankcií.
Napriek tomu, že niektoré veľmoci dohodu s Teheránom vítajú, nájdu sa aj také, ktoré ju odsudzujú. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil v prvom momente uzavretie dohody za strašný omyl historických rozmerov.
Vzťahy medzi oboma krajinami sa vyvíjajú podľa najvyššieho ruského predstaviteľa tým správnym smerom i napriek ťažkostiam, ktoré v súčasnosti sužujú globálnu ekonomiku.
Termín na dosiahnutie dohody si účastníci rokovaní stanovili do 30. júna. Vzhľadom na to, že diplomatické rokovania uviazli v posledných dňoch na mŕtvom bode, uzavretie finálnej dohody sa pravdepodobne opäť posunie.
Na núdzový signál z nákladnej lode reagovali americké sily prítomné v regióne a vyslali k nej vojenské plavidlo USS Farragut a prieskumné lietadlo, aby situáciu monitorovali.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu pri príležitosti spomienky na holokaust sa veľmi kriticky vyslovil voči Iránu a varoval islamskú republiku pred snahami vyrobiť jadrovú zbraň.
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok dekrétom zrušil zákaz dodania moderného protiraketového systému typu S-300 Iránu. Predaj rakiet vyvoláva obavy, podľa Kerryho hovorcu by mohol pomôcť chrániť iránske jadrové zariadenia pred prípadnými náletmi.
Oficiálne zdroje zatiaľ uzavretie rámcovej dohody nepotvrdili, podľa nemenovaných predstaviteľov Iránu a Západu je však dosiahnutý pokrok dostatočný na to, aby mohli rokovania pokračovať.