Témou Lajčákových rokovaní s arménskymi partnermi boli aj možnosti ďalšieho rozvoja slovensko-arménskych bilaterálnych vzťahov, vrátane rozvoja politického dialógu.
Vzťahy Ankary a Jerevanu sú už od prvej svetovej vojny na bode mrazu. Jerevan žiada Turecko a medzinárodné spoločenstvo, aby vyvraždenie 1,5 milióna Arménov uznali za genocídu.
Eurokomisár pre rozšírenie uviedol, že semená antieurópskeho a antizápadného postoja sú zasiate, čo z dnešného pohľadu robí budúci vstup Turecka do EÚ veľmi náročným.
Na pietnych obradoch sa zúčastnili prezidenti Ruska a Francúzska ako aj ďalší lídri spomedzi takmer 25 krajín sveta, ktoré doposiaľ uznali udalosti zo začiatku prvej svetovej vojny za genocídu.
Územie, kde prišlo k úmrtiu vojakov patrí oficiálne Azerbajdžanu, no väčšina jeho obyvateľstva je arménskej národnosti. Toto územie je častým miestom konfliktov medzi týmito dvoma susednými národmi, ktoré oň bojovali vo vojne začiatkom 90. rokov.
Francúzsky prezident Francois Hollande je jedným z mála západných lídrov, ktorý s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za uplynulý rok bilaterálne rokoval.