Podmienky tretieho záchranného programu grécky parlament schválil v piatok presvedčivou väčšinou. Skupina ministrov financií eurozóny odobrila pomoc v noci z piatka na sobotu.
S pomocou opozičných hlasov dokázal grécky premiér Alexis Tsipras získať potrebných 151 hlasov poslancov v tristočlennom parlamente. Hlasovanie však odhalilo hlboký rozkol v ľavicovej vládnej strane Syriza.
Grécko by mohlo získať preklenovací úver vo výške 6,04 miliárd eur v prípade, že sa ministrom financií krajín eurozóny (eurogroup) v piatok nepodarí dosiahnuť dohodu o treťom záchrannom balíku pomoci.
Výzva Panagiotisa Lafazanisa, lídra rebelujúcej frakcie gréckej vládnej strany Syriza, je predzvesťou možnej novej strany, ktorá by sa mohla odštiepiť od Syrizy.
Gréci zaznamenali primárny prebytok rozpočtu centrálnej vlády v období od januára do júla vo výške vyše troch miliárd eur. Rozpočet centrálnej vlády nezahŕňa rozpočty samospráv a rozpočty organizácií sociálneho zabezpečenia.
Memorandum o porozumení medzi Aténami a zahraničnými veriteľmi konštatuje, že Grécko v rokoch 2015-17 predá prístavy, regionálne letiská a prevádzkovateľa energetickej siete.
Uzavretá dohoda s medzinárodnými veriteľmi odvráti bankrot Grécka a udrží krajinu v eurozóne. Rokujúce strany ešte dolaďujú detaily nového balíka pomoci.
Fínsky minister zahraničných vecí vyhlásil, že politika záchranných mechanizmov nebude fungovať a najpravdepodobnejším scenárom je, že z dlhodobého hľadiska Grécko bude musieť opustiť eurozónu.
Podľa denníka Süddeutsche Zeitung nemecký rezort financií je za to, aby sa Aténam dal preklenovací úver, aby Grécko a jeho veritelia mali čas na vypracovanie komplexného programu pomoci v sume 86 miliardy eur.
Šéf komisie Jean-Claude Juncker v stredu uviedol, že rokovania pokračujú uspokojujúcim spôsobom a dohoda tento mesiac, podľa možnosti pred 20. augustom, je možná.
Na podmienkach nového záchranného programu v celkovom objeme 86 miliárd eur sa potrebuje Grécko dohodnúť do 20. augusta, kedy majú Atény splatiť Európskej centrálnej banke dlžnú čiastku 3,5 miliardy eur.
Andreas Georgiou nastúpil do čela gréckeho štatistického úradu v roku 2010, niekoľko mesiacov po vypuknutí krízy v krajine. Už v roku 2013 čelil spolu s niekoľkými zamestnancami úradu obvineniam z falšovania rozpočtových údajov z roku 2009.
Grécko otvára po piatich týždňoch aténsku burzu. Obchodníci však očakávajú okamžité výrazné straty, ktoré podporujú obavy, že rokovania o ďalšej pomoci opäť zlyhajú.