Na pôde Žilinskej univerzity diskutovali odborníci o príprave pre strojárske profesie. Iniciátorom podujatia bola spoločnosť Kinex, ktorá si v tomto roku pripomína 110. výročie
založenia. Pedagógovia aj zástupcovia strojárskeho odvetvia spoločne diskutovali o aké opatrenia sú nevyhnutné pre zlepšenie dnešného stavu nedostatku kvalitných absolventov v strojárskych profesiách.
Ako vidia jednotliví panelisti odborného seminára budúcnosť strojárstva a aké opatrenia by privítali?
Igor Kováč, generálny riaditeľ Kinex Bearings
Strojárstvo historicky bolo a aj v súčasnosti je jedným z hlavných pilierov priemyslu na Slovensku. Je smutné pozorovať, ako sa stredné odborné školstvo sa až na ojedinelé výnimky rozpadlo. Duálne vzdelávanie je iba na začiatku a systémovo je nedoriešenie z pohľadu financovania. V systéme vysokoškolského vzdelávania je bakalársky stupeň nesystémový – bez pokračovania v inžinierskom stupni nie je takýto absolvent pripravený pre prax. V priebehu štúdia je systémovo veľmi malá interakcia medzi praxou a univerzitným prostredím resp. je vyložene založená na individuálnej aktivite študenta resp. podnikateľského subjektu.
Jaroslav Holeček, výkonný viceprezident ZAP SR
Strojárstvo je nosným odvetvím hospodárstva SR a pre zabezpečenie jeho konkurencieschopnosti je potrebné zabezpečiť dostatok kvalifikovanej pracovnej sily a aplikovaný výskum a vývoj. Úroveň vzdelávania vo svojej štruktúre vôbec nekopíruje potreby trhu práce. Je potrebné zabezpečiť jeho štrukturálnu a obsahovú zmenu. ZAP je dlhodobo aktívnym hráčom vo verejnej diskusii o krokoch, ktoré majú viesť k pozitívnym zmenám na trhu práce. Problematika uplatnenia študentov je pomerne komplexná. Je potrebné sa detailnejšie pozrieť na potreby zamestnávateľov, proces výberového konania študentov, obsahu štúdia aj na meranie kvality absolventov škôl.
František Kajánek, riaditeľ SOŠ technickej v Čadci:
Úroveň strojárstva vo firmách je teraz vysoká . My školy neučíme dostatočný počet žiakov,
ako si to priemysel vyžaduje. Hlavný dôvodom je nezáujem žiakov základných škôl a ich rodičov. Ďalším faktom je, že v školách technologicky za firmami zaostávame. Pokiaľ štát neurobí reguláciu v počte otváraných odborov a počtu žiakov v nich, ako je tomu posledné
dva roky v stredných školách, dovtedy budú štátne prostriedky použité na odbory, o ktoré nemajú firmy a štát záujem.
Ondrej Holienčík, riaditeľ SOŠ strojníckej v Kysuckom Novom Meste
Strojárstvo má na Slovensku budúcnosť, kým je tu kvalifikovaná pracovná sila. Alarmujúca je vysoká veková štruktúra týchto kvalifikovaných ľudí. Tu je jediná cesta omladiť rady v strojárstve. Úroveň vzdelávania v princípe nie je zlá. Školy vzdelávali a vzdelávajú ako najlepšie vedia. Problém, ale začal vznikať ešte pred 15-20 rokmi a postupne sa prehlboval až do dnešnej podoby. Každý si žil svoj život. Školy si učili to, čo vedeli a firmy sa uzatvorili a zamerali len na výrobu. Do firiem prichádzali a prichádzajú nové technológie, ale na školy sa nedostávali nové informácie, nové technológie, poprípade sporadicky a nie systémovo.
Alena Strýčková, riaditeľka Gymnázia, Hlinská v Žiline
Nesúlad medzi požiadavkami trhu práce a štruktúrou absolventov je evidentný. Nechcem hovoriť o zatváraní škôl, ale skôr o skvalitnení informovanosti rodičov a detí. Je verejne známe, že v niektorých oblastiach ešte stále chýba prepojenie aktuálnych požiadaviek, ale aj poznatkov z praktického výkonu povolania do vzdelávacieho systému. No i napriek tomu sa manažmenty škôl venujú inováciám, skvalitňovaniu vybavenie či odbornému rastu svojich
pedagogických zamestnancov, aby minimalizovali túto priepasť. Vo všeobecnosti je potrebné venovať sa spôsobu financovania školstva, zníženiu administratívnej záťaže škôl, skvalitneniu
prípravy na učiteľské povolanie, ako aj profesionalizácií kariérneho poradenstva na ZŠ a SŠ.