BRATISLAVA 11. mája (WEBNOVINY) – Keby boli voľby v Grécku vo štvrtok, zvíťazila by Koalícia radikálnej ľavice známej ako Syriza, ktorej druhé miesto v nedeľných parlamentných voľbách vyvolalo v Európe zdesenie.
Podľa prieskumu verejnej mienky pre televíziu Alpha stúpla od nedeľných volieb podpora Syrizy na 24 percent. Stredopravá Nová demokratia Antónisa Samarasa, ktorá vo voľbách zvíťazila, skončila so 17 percentami a socialistická strana Pasok terajšieho zostavovateľa vlády Evángelosa Venizélosa potvrdila tretie miesto, ale s 11 percentami.
Líder gréckych socialistov Venizélos, ktorého prezident poveril zostavením vlády po neúspešných snahách dvoch najúspešnejších politických strán, v piatok pokračuje v rokovaniach. Predseda Panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK), ktoré v nedeľných voľbách skončilo tretie, vo štvrtok uviedol, že sformovanie kabinetu je možné.
V piatok sa stretne s lídrom konzervatívnej strany Nová demokracia Samarasom, ktorého strana skončila prvá, a Tsiprasom, stojacim na čele radikálnej ľavice Syriza, ktoré porazili socialistov, ale nedokázali sformovať vládu.
Venizélos vo štvrtok niekoľko hodín po získaní mandátu uviedol, že svojim návrhom na vytvorenie vlády národnej jednoty sa chce „pohnúť sa ďalej“ v záchrannom balíku pre Grécko a zostať v eurozóne. Ako povedal, tieto ciele sú blízke Demokratickej ľavici (Dimar) a jej lídrovi Fotisovi Kouvelisovi. „Je to dobré znamenie,“ povedal Venizélos, ktorého cituje európska verzia International Herald Tribune.
Štafetu na zloženie kabinetu dostal po neúspechu Tsiprasa realizovať jeho „sen vlády ľavice“ založenej na odmietnutí dlhovej dohody a tvrdých úsporných opatrení, čo otriaslo Európskou úniou aj svetovými burzami. „Vyčerpáme každú možnosť a príležitosť na vytvorenie vlády kompatibilnej s ľudovým mandátom,“ povedal Tsipras vo štvrtok prezidentovi Károlosovi Papoúliasovi.
Kouvelis navrhol vytvorenie „ekumenickej vlády“, ktorá by zahrňovala Syrizu a konzervatívcov a neskorumpované „spoľahlivé osobnosti.“ Koalícia by podľa neho zostala do európskych parlamentných volieb v roku 2014 a zameraná by bola na zotrvanie Grécka v eurouzóne a „postupné zbavovanie sa“ dlhovej dohody so zahraničnými veriteľmi.
