Zneužívať obrannú dohodu s USA na politické zápasy a polarizáciu národa je extrémne nebezpečné. Očakávame, že výsledkom pripomienkového konania bude kvalitná vyvážená zmluva na základe poctivej odbornej diskusie. Dohoda s USA nie je protiruská a o tom, či je alebo nie je v súlade s ústavou, môže rozhodnúť Ústavný súd SR na základe podnetu prezidentky SR. Uvádza to Kresťanskodemokratické hnutie.
„Slovensko nie je izolovaný ostrov a musí sa usilovať o dobré medzinárodné vzťahy. Ako súčasť medzinárodného spoločenstva postupuje aj v oblasti bezpečnosti. Tu je potrebná rozvaha. Z obrannej dohody s USA sa však, žiaľ, stala politická zbraň v rukách viacerých politikov, ktorí veľmi nebezpečne polarizujú národ. Kým napríklad predstavitelia Smeru ešte ako bývalí vládni činitelia dohodu podporovali, dnes proti nej bojujú takým spôsobom, ktorý im prináša politické body. Zmluva musí byť jednoznačne vyvážená, ale prípadné zmeny musia vzísť z konštruktívnej diskusie odborníkov,“ apeluje predseda KDH Milan Majerský.
Líder kresťanských demokratov zdôrazňuje, že akékoľvek konkrétne aktivity amerických ozbrojených síl na území SR musí Slovensko ešte samostatne schváliť. Aktuálna vláda SR alebo Národná rada SR ich následne môže prijať alebo odmietnuť. „Spolu s Poľskom či Maďarskom, ktoré obrannú dohodu s USA ako s kľúčovým členom NATO už majú podpísanú, tvoríme východnú hranicu NATO. Podpísanie dohody je štandardný postup, ktorý samozrejme musí byť podrobený poctivému pripomienkovému konaniu. Musíme dbať na to, aby zmluva bola vyvážená, ale rozhodne nie je pravdivé zľahčovať debatu a tvrdiť, že dohoda je protiruská,“ podčiarkol Majerský.
KDH upozorňuje, že národná suverenita je jedným z pilierov hnutia, a preto bude v zahraničnej politike vždy hájiť záujmy SR. Avšak medializované interpretácie, že Slovensko dohodou s USA nepochybne stratí suverenitu, KDH považuje za nenáležité. Ako uvádza hnutie, Ústava SR ustanovuje v otázke ochrany štátnej suverenity jednoznačnú a plnú právnu i politickú zodpovednosť slovenskej vlády i parlamentu s možnosťou intervencie prezidenta SR i Ústavného súdu SR.
„Podľa článku 119 písm. o) Ústavy SR rozhoduje vláda SR v zbore o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území SR na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, ako aj o súhlase s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie SR. Podľa písm. i) vláda vo všeobecnosti rozhoduje o zásadných otázkach vnútornej i zahraničnej politiky a medzi ne nepochybne patrí suverenita štátu,“ približuje odborník KDH na ústavné, medzinárodné právo a diplomaciu Marek Šmid.
Ako ďalej zdôvodňuje, vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území SR patrí do pôsobnosti NR SR podľa článku 86 písm. m) Ústavy SR. Do pôsobnosti NR SR patrí aj pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy. „Platí tiež, že námietky o tom, či je medzinárodná zmluva v súlade alebo v rozpore s ústavou, možno preskúmať i podaním na Ústavný súd. Podľa článku 102 ods. 1 písm. b) Ústavy SR to môže uskutočniť prezidentka SR,“ upresnil Šmid.
KDH tiež uviedlo, že zapojiť sa do pripomienkového konania zo strany generálneho prokurátora SR je žiadané a je dobré, že tak urobil. Pripomienky totiž musia byť predmetom širšej odbornej debaty. Podľa hnutia však vecnosti diskusie nepomohla forma jeho komunikácie, vrátane mediálnej prezentácie. Zámer generálneho prokurátora stretnúť sa s ruským generálnym prokurátorom, ktorý je na európskom sankčnom zozname pre hrubé porušovanie ľudských práv, hodnotí KDH ako nevhodný. Priestor na dialóg s Ruskou federáciou vidí na prebiehajúcej Rade NATO – Rusko, ktorej cieľom je nastavenie vyvážených medzinárodných vzťahov. Hnutie zdôrazňuje, že v takýchto vážnych otázkach je nevyhnutný vyvážený dialóg.
Informačný servis