Na rok 2010 budete chcieť asi rýchlo zabudnúť, však?
Nebola to veru pre mňa vydarená sezóna. Najskôr nám pre povodne zrušili júnové majstrovstvá Európy v Čunove, na ktoré som sa veľmi zodpovedne pripravovala. Keď sa mal potom šampionát uskutočniť v náhradnom termíne v polovici augusta, prišiel ďalší nepríjemný úder. Už od začiatku júla som pociťovala bolesti v lakti. Týždeň pred majstrovstvami lekárske vyšetrenia potvrdili u mňa únavovú zlomeninu. Musela som predčasne ukončiť sezónu. Prišla som nielen o ´Európu´ na domácej vode, ale aj o septembrový svetový šampionát v slovinskom Tacene. Naozaj to nebol dobrý rok.
Koľko trvalo liečenie, kedy ste si mohli opäť sadnúť do kajaka a zobrať pádlo?
Spolu s rehabilitáciou vyše dva mesiace. Keď už som mohla opäť pádlovať, bol tu október a to už nie je na Slovensku dobrý čas ísť na vodu. Potrebovala som teplo. Spolu s trénerom Petrom Mrázom sme sa preto rozhodli netradične už na prelome októbra a novembra odcestovať do austrálskeho Penrithu, kde sa v tom čase už začala jar. Pred odchodom som mala trochu obavy, ako to zvládnem. Štyri týždne sa mi zdali veľmi dlhé obdobie. Nakoniec mi to ubehlo neskutočne rýchlo a ja by som tam vtedy veru ešte pár dní ostala. Bolo to veľmi dobré, každý deň som bola aspoň raz na vode. Boli však aj také dni, keď som predpoludním trénovala s vodnými slalomármi a popoludní s raftermi. Takisto som si perfektne psychicky oddýchla. Po toľkých nepríjemnostiach mi to padlo veľmi dobre.
Vy ste v Penrithe už pomaly ako doma. Sama však hovoríte, že jesenný pobyt bol takým vybočením z každoročného stereotypu. Čím vás prekvapila austrálska jar?
Zo začiatku sa teploty pohybovali okolo dvadsať stupňov, neskôr to však išlo aj nad tridsať. Zažili sme aj búrky z tepla, ale tam je to iné, ako poznáme doma. Aj po búrkach ostalo príjemne. Dážď nikdy netrval dlhšie ako pol dňa, takže nebol žiadny dôvod prerušiť či vynechať tréningy. Spoločnosť mi robili domáci Austrálčania, ale boli tam aj Francúzi, Španieli a úradujúca majsterka sveta Rakúšanka Corinna Kuhnleová.
Lakeť vydržal tú záťaž?
Pri prvých jazdách som pociťovala drobné problémy, ale potom sa prakticky úplne stratili. Využívala som kvalitnú tamojšiu posilňovňu, veľa som behala. Vytvorila som si kondičné základy, na ktorých som mohla potom po návrate domov pokračovať v príprave. Hneď, ako som sa vrátila, absolvovala som vyšetrenia a konzultácie s lekárom, ktorý mi odporúčal ďalšie cvičenia, aby nedošlo k recidíve.
Takže ani v zime ste si nedali oddych?Dosť som sa naoddychovala, keď som mala ruku v sadre (smiech). Zima je hlavným obdobím našej kondičnej prípravy. Pokračovala som v silových tréningoch, striedala som to s doplnkovými športmi.
Skúste to rozmeniť na drobné…
Gro tréningov bolo na bežkách. Ešte pred Vianocami sme boli celý tím na sústredení v rakúskom Ramsau, po Novom roku som bola dvakrát po približne desať dní vo Vysokých Tatrách. Štrbské Pleso nám poskytlo vynikajúce podmienky. Hrávala som tenis, squash, basketbal, veľa som sa venovala gymnastike, behávala som krosy. No a samozrejme k tomu desiatky hodín v posilňovni. Bolo toho veľa, ale bolo to pestré. Myslím si, že som dobre pripravená a pomaly môžem ísť na vodu.
Čo váš obľúbený hokej? Vlani ste sa stali v drese Spišskej Novej Vsi majsterkou Slovenska.
Musela som ho tentoraz oželieť. Lekár mi ho neodporúčal vzhľadom na vysoké riziko obnovenia zranenia ruky, pretože akurát ľavú – teda tú zlomenú – mám pri držaní hokejky dole.
Teraz teda už prichádza obdobie, keď treba ísť na vodu…
Áno, čaká ma šesťtýždňové sústredenie opäť v austrálskom Penrithe.
Vás tam už musia poznať. Máte tam vybudované aj nejaké bližšie vzťahy s domácimi obyvateľmi?
Áno, máme tam niekoľko známych rodín. U jednej z nich pôvodom zo Slovenska som si na jeseň mohla nechať loď a kompletný výstroj. O to mám teraz ľahšie balenie. S prižmúrením oka by sa dalo povedať, že idem naľahko (úsmev).
Čo vás tam čaká tentoraz?
Tréningy a tréningy a tréningy… Budem takmer dva mesiace jazdiť na vode. Určite si budem pridávať aj ďalšie kondičné cvičenia. Teším sa na kolieskové korčule, okrem toho to bude tradičná posilňovňa, behy, tenis, plávanie… Veľa voľného času nebudem mať. Predpokladám, že ráno a popoludní budem po minimálne hodine na vode, či už na tichej alebo divokej. A ešte čosi – už sa neviem dočkať tepla.
Z toho, čo hovoríte, je jasné, že to už bude vlastne kompletná príprava pred začiatkom novej sezóny.
Samozrejme. Tá uplynulá mi absolútne nevyšla. Mám však z nej poučenie. Verím, že sa dokážem ďalším chybám vyhnúť a tento rok bude pre mňa úspešnejší.
Viaceré pretekárky začínajú jazdiť aj na kanoe. Vás to neláka?
Vyskúšala som si to, ale určite sa tomu nemienim venovať. Kanoe s radosťou prenechám pre mužov.
Čo tá vaša ruka? Drží?
Zatiaľ áno. Nič ma nebolí, je to bez problémov. Uvidíme, čo to spraví pri plnom zaťažení. Nebudem predbiehať, nechám to na pocity, aké budem mať pri plnom jazdení na vode.
V Austrálii sa obyčajne začína nová sezóna prvými pretekmi. Ako to bude teraz?
Takisto ako v predchádzajúcich rokoch. Už počas najbližšieho víkendu sú tam medzinárodné majstrovstvá Austrálie. Je jasné, že ešte nebudem dostatočne rozjazdená. Ale chcem štartovať. Aspoň mi to dá obraz o tom, kde sa v príprave nachádzam v porovnaní so súperkami.
Sezóna 2011 bude mimoriadne dôležitá. Septembrové majstrovstvá sveta budú kvalifikáciou na budúcoročnú olympiádu v Londýne.
Aj preto som si naplánovala také dlhé sústredenie v austrálskom Penrithe. Spiatočnú letenku mám až na 30. marca. Chcem sa dokonale pripraviť. Určite myslím na návrat na bývalé pozície. Verím, že zdravie mi bude slúžiť a ja budem môcť naplno robiť tento nádherný šport.
Zhováral sa Zdeno Suchý
