Jozef Gönci je zo svojich výkonov v Londýne smutný

LONDÝN 3. augusta (WEBNOVINY) – Slovenskému reprezentantovi v športovej streľbe Jozefovi Göncimu sa na Hrách XXX. olympiády v Londýne nepodarilo výraznejšie presadiť ani v druhej puškárskej disciplíne.

Po 31. mieste vo vzduchovej puške 60 sa aj v ľubovoľnej malokalibrovke na 60 výstrelov poležiačky musel uspokojiť len s umiestnením v štvrtej desiatke výsledkovej listiny.

Najhoršie umiestnenie

Najstarší olympionik v slovenskej výprave na OH 2012 dosiahol v piatkovej súťaži 589 bodov (98-98-97-100-98-98) a skončil na 39. priečke.

Prvýkrát sa 38-rodák z Košíc nedostal v olympijskej súťaži v tejto disciplíne cez 590 bodov. Na postup z kvalifikácie to nestačilo, hranica finále v Londýne bola tentoraz na úrovni 595 bodov.

Pre bronzového medailistu v tejto disciplíne z Atlanty 1996 (okrem toho bol 4. v Aténach 2004 a 16. v Pekingu 2008), je to najhoršie umiestnenie nielen v tejto disciplíne, ale i celkovo v doterajších vystúpeniach pri piatich účastiach na OH.

„Už nech je to celé za mnou,“ povzdychol si 38-ročný historicky najúspešnejší slovenský strelec vychádzajúc po súťaži z olympijskej strelnice. „Mám pocit, že som celú súťaž ťahal za sebou vagón plný uhlia. Mierim na terč a ja ho proste nevidím. Musím preblikávať očami, veľmi ma to unavuje. Po dvadsiatich výstreloch sa cítim, akoby som vystrelil aspoň stokrát. Nemôžem si udržať tempo z tréningu, pretože ak sa zdvihne vietor, treba trochu taktizovať, aby som dvoma – tromi výstrelmi nezničil úplne všetko,“ pokračoval Jozef Gönci.

Cíti obrovskú únavu očí

Koncom februára absolvoval nevyhnutnú operáciu očí. „Odvtedy mi to lieta. Keď zažiari slnko, strieľam deviatky hore, keď zájde, ide mi to dole. Po tých rokoch cítim obrovskú únavu očí. V malokalibrovke na väčšiu vzdialenosť je to horšie ako vo vzduchovke. Je to veľmi ťažké a zložité a som z toho smutný, najmä z tých umiestnení. Je to ako výstrely do tmy. Posledné dve sezóny a najmä táto je pre mňa hrozná. Zrejme je to už

Foto: SITA/AP

Foto: SITA/Jozef Jakubčo

signál, aby som skončil, môj čas prišiel,“

smutným hlasom pokračoval najstarší športovec v slovenskej výprave, ktorý na slávnostnom otváracom ceremoniáli v Londýne priviedol Slovákov na Olympijský štadión s vlajkou v rukách.

Svoje vnútro si chráni, nedovolí, aby sa niečo z jeho pocitov dostávalo na verejnosť. „Nechcem hovoriť o svojich vnútorných pocitoch. Tie sú moje, deliť sa o ne s nikým nebudem, nechám si ich pre seba. Samozrejme, z takýchto výsledkov nie som nadšený,“ odbil Jozef Gönci otázku na jeho posúťažné pocity.

Je čas rozlúčiť ukončiť kariéru

Kondičné problémy nepociťuje. Športová streľba však nie je len o sile, ale najmä o mentálnej odolnosti.

„Fyzicky som dobre pripravený, problémy sú skôr v psychike. Samozrejme, že chcem dobre strieľať, ale sú okolnosti, ktoré mi v tom bránia. V tejto ´ležačke´ som nemával problémy, strieľal som 595 – 596 bodov. Po tej operácii to išlo rapídne dole. Chirurgický zákrok však bol azda poslednou šancou. V mojom veku už oči nedokázali po operácii tak rýchlo zregenerovať, ako by bolo vhodné a potrebné,“ vysvetľoval rodák z Košíc.

Na OH v Atlante 1996 práve v tejto disciplíne vybojoval bronz, ktorý bol vôbec prvou olympijskou medailou pre samostatné Slovensko.

„Mal som vtedy dvadsaťdva rokov, to sa vôbec nedá porovnávať s tým, čo je teraz,“ nechcel sa vracať k nečakanému úspechu z Atlanty. Bol vtedy na začiatku kariéry, teraz si aj sám uvedomuje, že je čas lúčiť sa. Každé preteky sú preňho takou malou olympijskou rozlúčkou s jednotlivými disciplínami.

„Zatiaľ sa mi podarilo vo vzduchovke aj v malokalibrovke streliť posledným výstrelom desiatku, čo ma teší. Jasné, že premýšľam o tom, že toto sú moje posledné preteky, a bojujem s tým, aby som to nezavesil ešte pred posledným výstrelom. Ten tlak je veľký. Subjektívne mám pocit, že idem na dvesto percent, že sa zo mňa parí. Po tých dvadsiatich piatich rokoch strieľania mám oči zničené. Nečakal som zázraky, ale ani to, že to pôjde takto dole. A práve v tejto sezóne. K tomu sa pridáva únava, naozaj najvyšší čas skončiť,“ realisticky hodnotí situáciu dvojnásobný bronzový olympijský medailista.

Nastúpi v kráľovskej disciplíne

Uvedomuje si, že má za sebou kariéru, s akou sa môže málokto pochváliť. „Pre Slovensko som priniesol z olympiád dve bronzové medaily. Strelec, ktorý by mal byť mojím nasledovníkom, sa tu nemusí ukázať veľmi dlho,“ zaprognózoval zverenec trénera Vlastimila Veselku.

V pondelok ho čaká absolútna derniéra pod piatimi kruhmi. A bude „kráľovská“. Veď ho čaká vystúpenie v súťaži ľubovoľná malokalibrovka 3×40, ktorá je medzi strelcami považovaná za najviac cenenú.

„Viem, že každý chce, aby aspoň umiestnenie bolo dobré. Ja si želám to isté. Tá disciplína mi ale vôbec nesedí. Uvidíme, čo s trénerom spravíme. Chcem si to totiž užiť, nie sa narobiť a neurobiť žiadny výsledok,“ nechcel hovoriť o svojich ambíciách. „Ešte však určite zabojujem, aby som sa dostal do tridsiatky,“ predsa len na záver Jozef Gönci aspoň čiastočne skonkretizoval svoje očakávania.