Newyorský umelec Trong G. Nguyen prináša do galérií novodobú scénku z rozprávky o Popoluške. Jeho najnovšia séria diel s jednoduchým názvom The Library (Knižnica) na prvý pohľad pripomína obyčajné vrecká s varenou ryžou. Pri podrobnejšom skúmaní sa však z priesvitných sáčkov s bielymi zrnkami vynoria hotové poklady svetovej literatúry – roztriediť si ich však, podobne ako Popoluška šošovicu a fazuľu, musia čitatelia sami.
Umelec sa rozhodol premeniť svoje obľúbené literárne skvosty na moderné puzzle. Z kolekcie svetovej klasiky povyberal významné kapitoly a slovo po slove ich špeciálnym technickým perom prepísal na jednotlivé zrnká ryže. Zrnká potom zabalil do priesvitných sáčkov, ktorých vonkajší dizajn prispôsobil knižničným kartotečným lístkom. Tie teraz dokumentujú fiktívnu časovú históriu výpožičiek.
„Nápad na vytvorenie tejto jedlej kolekcie vznikol pred niekoľkými rokmi, keď som sa rozhodol prepísať dielo Marcela Prousta „Hľadanie strateného času“ na zrnká ryže – spolu asi 1,5 milióna slov. Cieľom je uskladniť všetky zrnká môjho „prekladu“ v jedných obrovských presýpacích hodinách, kde tradičný piesok nahradí ryža. Dokončenie tohto projektu mi však zaberie ešte niekoľko rokov,“ uviedol Nguyen, ktorý sa medzičasom rozhodol vytvoriť aspoň zmenšenú verziu svojho veľkolepého nápadu.
„Najprv som pracoval s románmi a poviedkami z mojej knižnice. Neskôr si môj priateľ – zberateľ nechal takýmto spôsobom vyrobiť prvé kapitoly svojich siedmich najobľúbenejších kníh, a tak sa projekt rozrastal,“ vysvetlil umelec.
Pri prepisovaní diel nepoužíva lupu a zriedkakedy sa mýli. Medzi hotovými „vreckami“ sa nachádzajú diela od Marka Twaina, Charlesa Dickensa i Voltairea. „Rád vyrábam veci, ktoré vyzerajú veľmi konvenčne, ale v skutočnosti majú od toho ďaleko. Niečo podobné ako keď ja vyzerám ako Aziat, ale vôbec ním nie som. Som rád, keď sa mi podarí primäť ľudí k zamysleniu,“ dodal Nguyen na záver.
www.ecosalon.com