BRATISLAVA 24. novembra (WN/PR) – Dobrá správa pre priaznivcov kvalitných dokumentárnych filmov. Vo štvrtok 26.11.2009 príde do Nostalgie uviesť svoj najnovší film Hranica režisér Jaro Vojtek a po skončení projekcie rád odpovie na otázky prítomných divákov.
Hranica je sugestívny dokument o nezmyselnej hranici, ktorá rozdelila dedinu Slemence i ľudské osudy na dlhé desaťročia. V noci 30. augusta 1946 bola dedina Slemence na východnej hranici Európy rozdelená Červenou armádou na dve časti – jedna časť zostala na Slovensku, druhá pripadla Ukrajine. Nezmyselne vytýčená hranica rozdeľuje majetky, cintorín a najbližšie rodiny aj v súčasnosti. Film zobrazuje trpkú skúsenosť obyvateľov Slemeniec, ktorí na najstráženejšej hranici Európskej únie snívajú svoj sen o jej otvorení.
Film získal koncom októbra na 13.ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov v Jihlave cenu Medzi moři za najlepší dokumentárny film strednej a východnej Európy za rok 2009. Na jihlavský festival bolo prihlásených takmer 1800 filmov z celého sveta, do kategórie Mezi moři bolo vybraných 15 filmov zo strednej a východnej Európy.
Téma filmu sa dá charakterizovať 4 paradoxami. Ostro strážená hranica nebola hranicou medzi znepriatelenými štátmi, ale medzi štátmi, ktoré patrili do „spriateleného“ socialistického tábora.
V roku 2008, v čase spájania európskych krajín, sa hranica stane ešte viac stráženou, pretože sa stane hranicou schengenskou. Aj keby sa hranica hneď otvorila, rodinné vzťahy sa už nenapravia, lebo sú nadobro rozdelené. Hranica cez dedinu je porovnateľná s berlínskym múrom s tým rozdielom, že berlínsky múr nakoniec padol, ale hranica medzi Slemencami stále existuje.
A aké posolstvo chcel Jaro Vojtek filmom Hranica pretlmočiť divákom?
„Chcel som sa zamyslieť nad absurdnosťou vytvárania akýchkoľvek hraníc. O tom, aký je človek, jednotlivec, sám bezmocný aj v tejto dobe nad mocenskými rozhodnutiami či už štátu, alebo vyšších záujmov. Kde je v dnešnej dobe človek ako identita, neopakovateľný, jediný so svojimi životnými príbehmi ? Čo je to jednotlivec v dnešnej dobe, ktorá je stelesnením masovosti? Sám človek voči priestoru, v ktorom žije. O jeho živote sa možno rozhoduje úplne niekde inde a on nemá na to dosah.
Zároveň som sa chcel zamyslieť nad absurdnosťou našich činov a konaní. Pozrieť sa na seba. Aby sme boli schopný sebareflexie a v uvedomovaní si straty obyčajných hodnôt, ktoré sú v našom živote nesmierne dôležité, inak sa cítime stratení. Ako je láska, pokora, tolerancia, všímavosť jeden na druhého, skromnosť, to že jeden druhého nepodrazíme, otvorenosť, priamosť, priateľstvo, slušnosť… Je to aj akoby autoportrét vecí, ktoré sa ma dotýkajú a tým že ich nakrúcam snažím sa o nich dozvedieť čo najviac.
Preto vlastne aj nakrúcam filmy, lebo neopakovateľní autentickí ľudia, poznačení iróniou života, sú knihy, ktoré nikde nekúpite…“
Viac info na www.nostalgia.sk