BRATISLAVA 20. novembra (WEBNOVINY) – Režisér Jaro Vojtek na seba po prvý raz výraznejšie upozornil dokumentom My zdes (2005). Jeho ďalší celovečerný dokument Hranica (2007) sa dokonca stal slovenským národným kandidátom na Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. V súčasnosti má Vojtek v slovenských kinách dokumentárny film Cigáni idú do volieb (2012) v hlavnej úlohe s rómskym aktivistom Vladom Sendreiom. V rozhovore pre portál Webnoviny.sk porozprával, ako tento film vznikal, čo ho pri nakrúcaní prekvapilo, a aj to, ako sa jeho pôvodná predstava o snímke veľmi rýchlo zmenila.
Váš najnovší film Cigáni idú do volieb (2012) nie je prvým, v ktorom sa príbeh točí okolo Rómov. Už predtým ste nakrútili stredometrážne snímky Malá domov (2008) a Z kola von: Čo je za tým? (2010). Chceli ste už vtedy o Rómoch nakrútiť celovečerný film?
Nie, nie, prišlo to tak veľmi spontánne. Mal som pocit, že robiť film o Rómoch bude fajn, pretože je to významná menšina. Nechcel som však robiť film z prostredia osád, snímku o tom, že berú prídavky. V tom čase mi môj dlhoročný kamarát Vlado Sendrei povedal, že kandiduje ako Róm za poslanca banskobystrickej VUCky, tak ma to zaujalo. Začal som si to točiť len tak sám pre seba s malou kamerkou. Ten príbeh sa však začal tak silno rozvíjať, že som sa rozhodol požiadať Audiovizuálny fond o peniaze na celý film. S touto požiadavkou som uspel, a tak som ten film začal točiť.
Hovorili ste, že sa Vladom Sendreiom poznáte už dlho. Kedy a pri akej príležitosti ste sa spoznali?
Je to asi osem rokov. Spoznali sme sa, keď som pre televíziu Markíza robil také road-movie Sendreiovci. Bolo to o tom, ako chodili po Slovensku a Európe. Nakrúcali sme polhodinové diely, ktoré sa vysielali v roku 2006 počas letných prázdnin.
Keď ste prišli za Vladom Sendreiom s tým, že chcete robiť film o jeho kampani, aká bola jeho reakcia?
Ja som bol u neho, keď mi povedal, že ide kandidovať a zareagoval som na to s tým, že ho pri tom budem točiť. Najprv pokrútil hlavou a povedal mi, že stále musím niečo zaznamenávať, no presvedčil som ho, aby do toho šiel. Zároveň som ho upozornil, že pri tom musí byť veľká dávka úprimnosti a otvorenosti, inak ten film nebude mať pre nás zmysel. Bol veľmi ústretový a úprimný, a myslím si, že je to v tom filme vidieť.
Snímku Cigáni idú do volieb spája s tými predošlými fakt, že rozpráva o ľuďoch, ktorí bojujú s neľahkým osudom. Obdivujete ich?
Áno, obdivujem ľudí, ktorí voňajú inakosťou. Obdivujem ľudí, ktorí sú osobnosťami, bojujú so životom, priestorom a spoločnosťou a neboja sa svojich životných predstáv a ideí, aj keď ich musia veľmi ťažko prekonávať, no hľadajú si cestu za šťastím.
V súčasnosti počúvame rôzne názory na Rómov, sú tu rôzne predsudky. Myslíte si, že film je prostriedok, ktorý môže pomôcť k prekonávaniu predsudkov?
Určite áno. Kultúra veky vekov ľudí spájala, kultúra dávala ten rozmer poznania. Aj tento film vznikol preto, aby sme sa spoznali, aby sme spoznali Rómov v inej polohe a pochopili, ako myslia, ako uvažujú, čo majú radi, aké majú hodnoty. Až keď niekoho spoznáme, môžeme si vytvoriť plnohodnotný vzťah, lebo mu rozumieme. Takže ide o to, aby sme si porozumeli.
Vlado Sendrei však nie je reprezentatívnou vzorkou Rómov, je to človek, ktorý v tejto menšine nepochybne vytŕča z davu…
Áno, ale otázkou zostáva čo je reprezentatívna vzorka gádžov? Vlado ma postojom k životu zaujal natoľko, že to bolo hodné filmového spracovania. To, že je Róm je plus, lebo teraz je zaužívané, že Rómovia, to je čierny roj včiel, ktorý ide a všetko ničí a že všetci sú rovnakí, no nie je to tak. Aj medzi gádžami sú úspešní aj neúspešní a aj asociáli. A medzi Rómami je to ešte viac exponované. Ak ste menšina, musíte byť trikrát lepší, aby ste boli rovnocenní.
Prekvapilo vás niečo pri nakrúcaní, či už negatívne alebo pozitívne?
V podstate pre filmára bolo to hľadisko veľmi ťažké. Povedali sme si, čo ideme točiť, ale vyvinulo sa to úplne inak. Ráno som mal nejakú predstavu, no večer som natočil niečo úplne iné. Nakrúcanie sa menilo z hodiny na hodinu. Bolo to veľmi spontánne, intuitívne, sám som nevedel, ako to dopadne.
Vaša pôvodná predstava o filme sa teda úplne zmenila?
Ja som mal úplne inú predstavu. Myslel som si, že Vlado ako známa osobnosť voľby vyhrá a chcel som ho sledovať ako si bude počínať ako politik v zastupiteľstve, či bude medzi bielymi rovnocenný. Z úvodu sa však nakoniec stal celovečerný film. V tom je ten dokument čarovný, pretože vás prekvapí a môže to skončiť úplne inak.
Film Cigáni idú do volieb získal hneď pri svojej premiére na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave zvláštnu cenu poroty. Čo to pre film znamená?
Veľmi sa tomu teším, pretože v porote boli ľudia z Rotterdamu, z Francúzska. Je to veľmi dobré, lebo na festivale v Jihlave filmy nekončia, ale začínajú. Tým, že dostal to ocenenie, sme dostali nejaké eurá na distribúciu a okamžite je ponúkaný ďalším festivalom. Peniaze, ktoré sme dostali, sú viazané iba na distribúciu, takže sa s ním môžeme prihlasovať na festivaly, môžeme cestovať.
Aká bude teda ďalšia cesta filmu?
Sme ešte len na začiatku. Veľmi ma teší distribúcia po Slovensku, no vybrali ho už aj na veľký festival do Indonézie, bude na festivale vo Varšave. Je potrebné, aby bol film videný.
V ostatných rokoch vám do filmografie začali pribúdať celovečerné snímky. Chceli by ste im dávať prednosť pred krátko a stredometrážnymi filmami?
Ja si myslím, že filmár, najmä dokumentarista, by nemal byť uväznený len v celovečerných distribučných filmoch, ale mal by vytvárať aj kratšie dokumenty pre televíziu a rôzne médiá, aby ako dokumentarista hovoril o tejto spoločnosti častejšie a intenzívnejšie, nielen raz za tri – štyri roky. Takže neriešim to, či to má byť dlhé alebo krátke, vzniká to spontánne.
Ste známy ako dokumentarista, neláka vás však aj hraný film?
V podstate sa o tom veľa nevie a ja o tom veľmi nehovorím, ale v súčasnosti nakrúcam film s hercami, ktorý má podporu slovenského aj českého Audiovizuálneho fondu a tiež Českej televízie. Je to celovečerný poviedkový film, z ktorého polovicu už mám nakrútenú. Druhú polovicu budem natáčať v januári a vo februári, pričom premiéra je naplánovaná na jeseň budúceho roka.
Ako sa bude tento film volať a kto všetko za ním stojí?
Volá sa Deti. Sú to štyri poviedky nakrútené ako celovečerný film do kín. Dve poviedky sú obsadené hercami, v ďalších dvoch budú neherci. Autorom námetu som ja a Marek Leščák. Spoločne sme vyrobili aj scenár. Našťastie máme naplnený rozpočet, a tak môžeme pracovať.