BRATISLAVA 16. augusta (WEBNOVINY) – Inflácia v SR bola v júli vyššia ako priemer EÚ
Medziročná inflácia v rámci celej Európskej únie bola v júli rovnako ako v júni vo výške 2,5 %.
Medzimesačne ceny v EÚ o 0,4 % klesli. Na Slovensku bola júlová medziročná inflácia vyššia, a to na úrovni 3,8 %. Medzimesačne sa celková cenová hladina na Slovensku v júli nezmenila.
BRATISLAVA 16. augusta (SITA) – Medziročná inflácia meraná harmonizovaným indexom Európskej únie (HICP) bola v rámci eurozóny v júli rovnako ako v júni na úrovni 2,4 %. Medzimesačne celková hladina cien v eurozóne o 0,5 % klesla.
Medziročná inflácia v rámci celej Európskej únie bola v júli rovnako ako v júni vo výške 2,5 %. Medzimesačne ceny v EÚ o 0,4 % klesli. Na Slovensku bola júlová medziročná inflácia vyššia, a to na úrovni 3,8 %. V porovnaní s júnom sa zrýchlila, keďže vtedy bola medziročná inflácia v SR 3,7 %.
Medzimesačne sa celková cenová hladina na Slovensku v júli nezmenila. Priemerná ročná inflácia v SR bola 4,1 % a v rámci EÚ patrila k najvyšším. Vyplýva to z informácií, ktoré vo štvrtok zverejnil štatistický úrad EÚ Eurostat.
Najnižšia medziročná inflácia v rámci členských krajín EÚ bola v júli vo Švédsku (0,7 %), Grécku (0,9 %), Nemecku a Lotyšsku (zhodne 1,9 %). Najvyššia medziročná inflácia bola v júli v Maďarsku (5,7 %), na Malte (4,2 %) a v Estónsku (4,1 %).
Medziročná inflácia oslabila v dvanástich členských štátoch únie, v jednom sa nezmenila a v štrnástich stúpla. Priemerná ročná inflácia bola najnižšia vo Švédsku (1 %), Írsku (1,6 %) a Grécku (1,8 %). Najvyššia bola v Maďarsku (4,9 %), Estónsku (4,6 %) a na Slovensku (4,1 %).
Harmonizovaná inflácia mierne zrýchlila
Ako informoval Štatistický úrad SR, inflácia meraná harmonizovaným indexom Európskej únie (HICP) dosiahla v siedmom mesiaci tohto roka na medziročnej báze 3,8 %.
Oproti júnu tak zrýchlila o 0,1 percentuálneho bodu. Priemerná ročná miera inflácie tak v júli dosiahla 4,1 % a v porovnaní s jej júnovou hodnotou sa nezmenila. Medzimesačne zostali ceny v júli bez zmeny, kým v júni oproti máju stúpli o 0,2 %.
V medziročnom porovnaní naďalej najrýchlejšie rástli ceny dopravy a vzdelávania, ktoré stúpli zhodne o 6,1 %.
Nasledovali ceny bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív, ktoré stúpli o 5,2 %, ceny zdravotníctva s rastom o 4,9 % a ceny potravín a nealkoholických nápojov, ktoré vzrástli o 4,8 %.
Zdraželi aj rozličné tovary a služby o 4 %, hotely, kaviarne a reštaurácie o 3,6 %, alkoholické nápoje a tabak o 3,2 %, odevy a obuv o 1,9 %, rekreácia a kultúra o 1,6 % a nábytok, vybavenie domácnosti a bežná údržba domu o 0,7 %. Zlacneli len pošty a telekomunikácie o 0,2 %.
Na medzimesačnej báze zase v júli oproti júnu najrýchlejšie rástli ceny rekreácie a kultúry o 0,5 %. Oproti predchádzajúcemu mesiacu zdraželi aj alkoholické nápoje a tabak o 0,4 %, rozličné tovary a služby o 0,3 %, zdravotníctvo o 0,2 % a bývanie a energie, vzdelávanie a hotely, kaviarne a reštaurácie zhodne o 0,1 %.
Na druhej strane klesli ceny odevov a obuvi o 0,5 %, rovnako ako aj ceny dopravy. Potraviny a nealkoholické nápoje zlacneli o 0,6 %. Bez zmeny oproti júnu zostali ceny nábytku a vybavenia domácnosti a pôšt a telekomunikácií.
V roku 2010 dosiahla harmonizovaná inflácia na medziročnej báze ku koncu roka 1,3 %, kým rok predtým vplyvom oslabeného dopytu ceny merané harmonizovaným indexom ku koncu roka stagnovali.
Vlani, kedy koncoročná harmonizovaná inflácia dosiahla 4,6 %, sa vyšší rast cien očakával. Pôvodne ceny totiž ťahal aj oživujúci sa dopyt a svoje pridal aj konsolidačný balík vlády a tiež rast cien energií.
Očakávaný slabší hospodársky rast v roku 2012 by však mal mať vplyv aj na spomalenie dynamiky rastu cien. Národná banka Slovenska napríklad aktuálne odhaduje tohtoročný rast spotrebiteľských cien podľa harmonizovaného indexu na úrovni 3,5 %. Prorastovo by na infláciu v tomto roku mohli vplývať ďalšie konsolidačné opatrenia.
