BRATISLAVA 13. augusta (WEBNOVINY) – Londýnske Hry XXX. olympiády sú definitívne minulosťou. Najväčší športový sviatok sa skončil jasným triumfom reprezentantov Spojených štátov amerických, ktorí sa domov vracajú so 104 vzácnymi kovmi.
Na druhom mieste skončili Číňania a tretie miesto v ostro sledovanej bilancii obsadili domáci Briti.
Olympiáda v Londýne priniesla aj množstvo strhujúcich momentov, slzy smútku, explózie radosti a dojímavé príbehy jednotlivých športovcov.
Milióny divákov okrem športových výkonov dojali aj príbehy športovcov, ktorých bojovnosť je fascinujúcim príkladom. Pozrite si tie najväčšie príbehy „hrdinov“ z londýnskej olympiády.
Takmer slepý lukostrelec
Prvým hrdinom v Londýne sa stal juhokórejský lukostrelec Im Dong-hjun, ktorý vyhral kvalifikačnú súťaž jednotlivcov a spolu s ďalšou dvojicou krajanov triumfoval aj v tímovej kvalifikácii.
V oboch sa víťazom podarilo vytvoriť svetový rekord.
Na tom by nebolo nič hrdinské, keby spomenutý 26-ročný športovec nemal podľa lekárskych záznamov veľké problémy so zrakom. Jeho ľavé oko má totiž desaťnásobne horšie videnie, ako je bežné.
Pravé oko je na tom o niečo lepšie a zhoršenú schopnosť videnia má „iba“ päťnásobne. S takýmto hendikepom utvoril Im Dong-hjun svetový rekord v odvetví, v ktorom šípy letia 70 metrov do terča s priemerom iba 122 cm.
„Nepoužívam slepeckú palicu ani psa. Nepáči sa mi, keď ma ľudia označujú za postihnutého. Nemám rád, keď sa ľudia zaujímajú o môj zrak,“ uviedol Im Dong-hjun a pokračoval: „Pri streľbe vidím iné farby ako ostatní športovci, ako keby bol terč vo vode. Všetko vidím veľmi rozmazané, či už samotný terč alebo čiary medzi jednotlivými poľami na ňom.“ Kórejčan odmietol operáciu zraku a nepohodlne sa cíti aj pri nosení okuliarov.
Najpomalší skifár zvíťazil
V olympijskom veslárskom kanáli v Eton Dorney svoj výnimočný príbeh napísal najpomalší skifár, ktorý prišiel do cieľa ako víťaz.
Veslár Hammadou Djibo Issaka z Nigeru si získal nielen srdcia divákov, ale aj hlásateľa, ktorý ho na posledných metroch povzbudzoval hlasným: „Poď, zvládneš to!“.
Issaka sa začal učiť techniku veslovania len pred tromi mesiacmi a na olympiádu sa dostal vďaka divokej karte od Medzinárodného olympijského výboru (MOV).
„Nemám techniku, len svoju silu,“ priznal Issaka, ktorý bol ešte do mája plavcom.
Plač a slzy kordistky
Medaila útechy bude udelená juhokórejskej kordistke Šin A Lam. Šin sa stala najsmutnejšou hrdinkou Hier XXX. olympiády. V semifinále kordistiek s Nemkou Brittou Heidemannovou prehrala po rozporuplnom predĺžení a potom 45 minút plakala.
Záver predĺženia vyvolal veľké diskusie. Za stavu 5:5 chýbala do konca jedna sekunda. Na základe žrebu musela útočiť Nemka, Kórejčanke stačilo na finále ubrániť sa. Nemka bleskový výpad zakončila zásahom, ale aj sama inkasovala. Rovnako sa skončil aj ďalší okamžitý výpad.
Rakúska rozhodkyňa Barbara Csarová potom vrátila časomer nečakane späť na jednu sekundu a Heidemannová ďalšou akciou rozhodla o víťazstve.
Hviezdny Phelps, skvelá Franklinová
Plavecký bazén v Aquatics Centre bol dejiskom mnohých rekordov a strhujúcich bojov o medaily.
Okrem fenomenálných čínskych plavcov sa najväčšia pozornosť sústredila na americké plavecké hviezdy na čele s rekordérom Michaelom Phelpsom a tínedžerkou Missy Franklinová.
Sedemnásťročnej rodáčke z Pasadeny sa podarilo pri svojom debute pod piatimi kruhmi na Hrách získať štyri najcennejšie kovy a prekonať dva svetové rekordy. Mnohí ju preto pasujú za nástupkyňu Michaela Phelpsa.
Famózny Američan sa vo veku 27 rokov rozlúčil so svojou obdivuhodnou plaveckou kariérou. Počas posledného dňa plaveckých pretekov v jeho živote a zároveň londýnskej olympiády vybojoval zlatú medailu v štafete mužov na 4×100 metrov polohové preteky.
Celkovo bol v britskej metropole štyrikrát prvý a dvakrát druhý, čo z neho robí najlepšieho plavca a zároveň najúspešnejšieho športovca podujatia. Americký plavec je aj najúspešnejším olympionikom histórie.
Hrdina plaveckých pretekov uzavrel svoju kariérnu olympijskú bilanciu: 18 zlatých medailí, 2 strieborné, 2 bronzové. Pred legendami svetového športu, akými boli ruská gymnastka Larisa Latyninová, fínsky bežec Paavo Nurmi, plavec Mark Spitz a jeho ďalší krajan, šprintér a diaľkar Carl Lewis, ktorí majú na konte po 9 zlatých medailí, má Phelps náskok deviatich kovov s najcennejším leskom.
„Všetko do seba zapadlo v správny čas a na správnom mieste. Bolo to perfektné. Tak to proste vyšlo,“ povedal skromne Phelps.
Famózna školáčka žiarila po finále šťastím a po tónoch národnej hymny jej aplaudovala celá hala.
Meilutyte sa zároveň stala prvou plavkyňou, ktorá získala pre Litvu olympijské zlato od rozpadu Sovietskeho zväzu.
„Dala som do toho všetky svoje sily,“ povedala v prvom rozhovore po finále blonďavá medailistka a dodala: „Stále tomu nemôžem uveriť. Som v šoku!“
Ruta Meilutyte len ťažko hľadala po pretekoch slová, ktorými by opísala svoj londýnsky triumf: „Nemôžem tomu uveriť, je toho na mňa veľa. Bolo to ťažké a náročné, ale veľa to pre mňa znamená.“ Jej matka zahynula pri autonehode, keď mala štyri roky, jej otec si pred dvoma rokmi našiel v anglickom Plymouthe prácu ako opatrovateľ.
Kvality litovskej tínedžerky uznala aj svetová šampiónka Rebecca Soni, ktorá skončila v pretekoch druhá.
V rodnej Litve ju privítali ako superstar, gratulovala jej aj prezidentka krajiny.
Český Lance Armstrong
Český bedmintonista Petr Koukal vyhral svoj najdôležitejší boj ešte pred olympiádou.
Dvadsaťšesťročný vlajkonosič na otváracom ceremoniály vyhral v roku 2010 boj so zákernou rakovinou.
„Mojím prvým životným snom bolo uzdraviť sa, ten druhý sa mi splnil tým, že sa zúčastním olympiády po tom všetkom, čo sa stalo. Tretí sen, ktorý sa mi splní, som ani nesníval. Byť vlajkonosičom svojej krajiny na olympijských hrách a pri otváracom ceremoniály, je obrovská česť,“ povedal Koukal pred odchodom do Londýna pre agentúru Mediafax.
Český olympijský výbor týmto gestom chcel ukázať, že olympionici by mali vyhrávať nielen na športoviskách.
Blade Runner na štarte
K najsledovanejším atlétom v Londýne patril bezpochyby aj reprezentant Juhoafrickej republiky Oscar Pistorius.
Hendikepovaný bežec bez nôh so špeciálnymi protézami sa dostal do povedomia verejnosti pod prezývkou Blade Runner.
Pistorius súťažil v protézach z uhlíkových vlákien a v rokoch 2004 v Aténach a 2008 v Pekingu sa zúčastnil na paralympijských hrách.
„Skutočne dúfam, že sa dostanem aspoň do semifinále a ak dosiahnem osobný rekord, budem veľmi šťastný,“ povedal pred pretekmi Pistorius.
Z Londýna napokon odchádzal ako olympijský finalista. Pistorius sa predstavil vo finálovom štafetovom behu na 4 x 400 m a splnil si tak svoj dlhoročný sen.
„Celá olympiáda je pre mňa veľkým zážitkom. Bežať vo finále je niečo, o čom sa mi ani nesnívalo,“ uviedol po pretekoch šťastný športovec.
Štafeta JAR na 4 x 400 m skončila až na ôsmom mieste, no dvadsaťpäťročný rodák z Pretórie, ktorý má amputované obe dolné končatiny, si veľmi cení aj toto umiestnenie.
Vo svete hrdinka, doma prostitútka
Londýnska olympiáda sa do dejín zapíše aj tým, že na nej štartovali prvé športovkyne zo Saudskej Arábie.
Historická premiéra Saudskoarabky trvala v Londýne 82 sekúnd.
Džudistka Wojdan Šaherkaniová podľahla v prvom kole v kategórii do 78 kg Melisse Mojicová z Portorika.
Druhá reprezentantka Saudskej Arábie sa predstavila na dráhe Olympijského štadióna.
Bežkyňa na stredné trate Sarah Attarová štartovala na 800 m trati v šiestom rozbehu a do cieľa dobehla v čase 2:44,95 min s takmer 44-sekundovým mankom na víťaznú Janeth Busieneiovú z Kene.
Jej otec Seraj Šaherkani bol nasvoju dcéru napriek prehre hrdý. „Keď sme odchádzali z haly, usmievala sa. Povedala mi: ‚Zvládla som to! Nabudúce vyhrám.“ Pri týchto slovách som plakal.“
Na štart sa postavila v bielej kapucni, oblečené malé tričko s dlhými rukávmi a čierne legíny. „Bolo to neuveriteľné. Byť tu a reprezentovať Saudskú Arábiu je pre mňa veľkou cťou. Je to historický moment, ide o veľký krok vpred,“ povedala nadšená 19-ročná študentka.
Trpké prebudenie sa z olympijského sna však obe športovkyne zažili po návrate domov. Šaherkani musela čeliť urážkam za znesvätenie moslimskej viery. Na Twitteri ju dokonca označovali za „olympijskú prostitútku“.
„Niektorí ľudia si na Twitteri vytvorili falošné účty, aby mohli ponižovať moju dcéru,“ povedal pre televíziu CNN otec 16-ročnej džudistky a dodal: „V našom náboženstve, keď niekoho obviníte, že je prostitútka, musíte to dokázať.“
Seraj Šaherkani preto podal trestné oznámenia a požiadal saudskoarabského ministra o ochranu svojej dcéry. S účasťou Saudskoarabiek nesúhlasilo pred OH až 70 percent obyvateľov kráľovstva. „Niektorí ľudia si myslia, že rúcame naše náboženstvo, ale my sme iba dali svetu obraz žien Saudskej Arábie,“ povedal hrdý otec, ktorý dúfa, že sa jeho dcéra prebojuje aj do Ria a získa medailu.
Steinera privalila takmer 200 kg činka
Mrazivé momenty zažili diváci počas súťaže vo vzpieraní mužov v kategórii nad 105 kg. Olympijský víťaz z Pekingu Matthias Steiner svoje vystúpenie pod piatimi kruhmi nedokončil po tom, ako mu 196 kg činka padla na rameno.
Dvadsaťdeväťročný rodený Rakúšan, reprezentujúci farby Nemecka, smeroval z haly ExCeL do nemocnice, kde absolvoval všetky potrebné vyšetrenia.
Magnetická rezonancia vylúčila zranenie krčnej chrbtice i hrozbu ochrnutia.
Má len poškodené väzy krčných stavcov a pomliaždený hrudník.
„Našťastie, nie je to až také vážne, ako to vyzeralo na prvý pohľad. Nemusí absolvovať nijakú operáciu,“ povedal lekár nemeckého tímu Helmut Schreiber.
Sánchez splnil sľub nebohej babičke
Slzy radosti pri medailovej ceremónii neudržal 35-ročný veterán Félix Sánchez z Dominikánskej republiky.
Výkonom 47,63 získal zlatú medailu v pretekoch na 400 m prekážok.
Dvojnásobný majster sveta Sánchez sa pri svojom debute pred tuctom rokov v Austrálii a ani naposledy v Pekingu neprebojoval medzi najlepšiu osmičku, ale po strhujúcom londýnskom finiši vytiahol spod trička fotku zosnulej babičky a začal ju bozkávať priamo na dráhe.
Pri tónoch národnej hymny sa následne rozplakal.
Fantastický Dominikánec tak splnil sľub svojej babičke. Po pretekoch povedal, že vďaka dažďu mal pocit, že je babička s ním na štadióne.
„Začalo pršať. Bolo to, akoby plakala so mnou od radosti,“ opísal dojemné momenty Sánchez a doplnil: „Bol to emotívny týždeň, premýšľal som o nej a ako vyhrať.“
„Počas prvého kola v Pekingu som dostal správu, že zomrela. Plakal som celý deň. V živote ma veľmi ovplyvnila. Na pretekoch som bežal, ale veľmi zle. Tak som jej dal sľub, že pre ňu vyhrám medailu. Trvalo to síce štyri roky, ale svoj sľub som splnil,“ povedal dojatý Sanchez.
Atletickými hrdinami sa stali aj bežec Mo Farah, ktorý utiekol z vojnou zmietaného Somálska do Veľkej Británie, pre ktorú vybojoval na domácej pôde dve zlaté olympijské medaily.
Keňan David Rudisha sa stal prvým mužom histórie, ktorý utvoril na 800 m tri svetové rekordy a prvým po 36 rokoch od Alberta Juantorenu z Kuby, ktorý na tejto trati prekonal maximum priamo na olympijských hrách. Zároveň bol prvým atlétom, ktorý pokoril svetový rekord na londýnskej olympiáde.
Bežec bez vlajky
V maratóne mužov sa na štart postavil aj Guor Marial z Južného Sudánu.
Najmladšia krajina sveta však ešte nie je členom MOV a tak štartoval pod olympijskou vlajkou.
Marial finišoval na 47. mieste so stratou 11:31 minúty na víťaza Stephena Kiproticha z Ugandy.
„Dokončenie maratónu je pre mňa dôležitejšie ako čokoľvek iné,“ povedal v cieli a pokračoval: Nemám vlajku, ale mne to nevadí, pretože mám pocit, že som reprezentoval celý Južný Sudán.
Dvadsaťosemročný Marial utiekol do Spojených štátov amerických. Pred olympiádou absolvoval dva maratóny a všetky skočil s kvalifikačným časom pre OH.
Bolt si v Londýne užíval
Ako prvý muž v histórii dosiahol na dvoch olympijských hrách v rade šprintérske double na 100 a 200 m. Vo štvrtok triumfoval v londýnskom finále na 200 m v najlepšom svetovom čase roka 19,32 s a obhájil prvenstvo z Pekingu 2008.
Najväčšia hviezda súčasnej svetovej atletiky prekonala doterajšie maximum Američana Carla Lewisa, ktorý na OH 1984 a 1988 získal v šprintoch tri zlaté a jednu striebornú medailu.
„Dosiahol som to, čo som chcel. Celú sezónu som sa na tieto preteky pripravoval. Som teraz legenda, som najväčší žijúci atlét. Som v rovnakej kategórii ako Michael Johnson. Keď som vyrastal, sledoval som ho ako prekonáva svetové rekordy. Je to skvelý športovec. Dvojstovka bola napokon ťažšia, ako som očakával. Pri výbehu zo zákruty som cítil veľký tlak súperov a musel som sa sústrediť až do konca. Teraz ma čaká štafeta, chcem sa v nej zabaviť a dosiahnuť najlepší výsledok. Je úžasné, čo sme dokázali s krajanmi Blakeom a Weirom. Jamajka je najlepšia šprintérska krajina na svete. Svetu som ukázal, že som najlepší. Teraz si to chcem vychutnať. Toto sú moje chvíle, nikdy na nich nezabudnem. Dráha sedem bola pre mňa v posledných dňoch veľmi dobrá. Viem, že teraz sa od šťastia zblázni aj môj tréner,“ povedal v mixzóne Usain Bolt.
Bolt patril k najväčším hviezdam, ktoré na OH privítal Londýn. Ešte pred jeho príchodom bol rozsvietený Buckinghamský palác s jeho podobizňou.
Pamätné sú fotografie z pretekov, po ktorých zabával tisíce divákov, s rozhodcami sa pohádal o štafetový kolík, fotografoval si novinárov v cieli.
Okrem toho si „londýnsku misiu“ spestril nočným žúrovaním so švédskymi hádzanárkami a titul legendy oslávil ako DJ v istom londýnskom klube.
Štafetu prebralo Rio
Britská metropola priniesla počas uplynulých viac ako dvoch týždňov nespočítateľné množstvo emotívnych momentov a dojemných ľudských príbehov.
Briti pripravili svetu skutočný športový zážitok, ktorý vyvrcholil veľkolepým záverečným ceremoniálom. Svet počas trojhodinovej šou videl to najlepšie z ostrovných tradícii, britskej módy, hudby a kultúry.
Nechýbala ani skupina Muse s oficiálnou skladbou Hier s názvom Survival. Do videoklipu k tejto nahrávke sa dostal aj slovenský reprezentant vo vodnom slalome Michal Martikán.
Prezident MOV Jacques Rogge počas záverečného ceremoniálu pripomenul aj tisícky ľudí, ktorý pomáhali, aby olympiáda bola „krásna a šťastná“.
„Nikdy nezabudneme na úsmevy a priateľskosť dobrovoľníkov, ktorí sú tiež hrdinami týchto Hier. Organizátori ukázali svetu najlepšiu britskú pohostinnosť. Športovci si zaslúžia úctu celého sveta. Napísali ste novú kapitolu olympijskej histórie, ktorá sa začala pred 3000 rokmi v antickej Olympii. Boli to šťastné a úžasné hry,“ povedal na Rogge záver.
Športoví fanúšikovia i samotní olympionici sa už teraz pozerajú smerom na brazílske Rio de Janiero, ktoré v nedeľu prebralo olympijskú štafetu.
Informácie pochádzajú z agentúry AP, televízie CNN a archívu agentúry SITA.
