Režisér, scenárista a producent Alfred Hitchcock určil svojimi klasickými trilermi pravidlá filmového napätia. Ako otec psychotrileru, majster hororu, trileru, kriminálnych a špionážnych filmov sám povedal, publiku chcel dať rozkoš. „Tú istú rozkoš, ktorú majú, keď sa zobudia z nočnej mory“.
Alfred Hitchcock sa narodil 13. augusta 1899 v Londýne obchodníkovi s hydinou. Dostal prísnu katolícku výchovu. Po štúdiu na jezuitskej St. Ignatius College v Londýne a neskôr na Londýnskej univerzite, kde študoval strojníctvo, začal pracovať v banke ako úradník. Filmu sa upísal v roku 1920 spočiatku ako výtvarník titulkov, neskôr ako scenárista, výtvarník a asistent réžie. Do Hollywoodu však prišiel až v roku 1940 na pozvanie producenta Davida O. Selznicka a ostal tam až do smrti. Dovedna nakrútil 54 hraných a dva dokumentárne filmy, od roku 1947 svoje filmy aj produkoval. V televízii uvádzal strašidelné príbehy v seriáloch Príbehy Alfreda Hitchcocka (1955) a The Alfred Hitchcock Hour (1962). V takmer každej svojej hranej snímke sa objavil v malej úlohe, no väčšinou nepovedal ani slovo. Na cenu Oscar ho za réžiu nominovali päťkrát. Nominácie získal aj na ďalšie prestížne ceny – Zlatú palmu z Medzinárodného filmového festivalu v Cannes, cenu americkej režisérskej asociácie DGA či na Zlatý Glóbus. Posledné spomínané ocenenie raz získal, a to v roku 1958 za seriál Príbehy Alfreda Hitchcocka. Hitchcocka ocenila aj britská kráľovná Alžbeta II. V roku 1980 mu udelila titul rytiera britského rádu. Titul Sir mohol používať aj napriek tomu, že v roku 1956 prijal americké občianstvo.
Jeho prvou, ale nedokončenou snímkou je Number 13 z roku 1922. Prvý film, ktorý režíroval sám, je Bludisko lásky z roku 1925. Jej spoveď (1929) bol prvý úspešný britský hovorený film. Na ‚Ostrovoch‘ nakrútil aj snímky Muž, ktorý vedel priveľa (1934), čo bol Hitchcockov prvý veľký komerčný úspech, Tridsaťdeväť stupňov (1935), Sabotáž (1936) či Mladí a nevinní (1937). Predposledným projektom, na ktorom pracoval vo Veľkej Británii, bola adaptácia poviedky britskej spisovateľky a dramatičky Daphne Du Maurier s názvom Hostinec Jamajka (1939). Do rodnej krajiny sa vrátil nakrúcať až v roku 1972, keď vytvoril svoj predposledný film Šialenstvo. Hitchcock od nej sfilmoval ešte dve poviedky a nakrútil snímky Rebeka (1940) a Vtáci (1963). Hneď prvý hollywoodsky pokus, spomínaný film Rebeka, ocenili dvoma Oscarmi – zvíťazil v kategóriách Najlepší film a Najlepšia čiernobiela kamera. Nasledovali Honba za senzáciou (1940), Podozrenie (1941) s oscarovým výkonom Joan Fontaine, vojnová dráma Záchranný čln (1944), Rozdvojená duša (1945), Povestný muž (1946) – obe s Ingrid Bergman v hlavnej úlohe, Povraz (1948), Vražda na objednávku (1954), Chyťte zlodeja (1955) alebo remake vlastnej snímky Muž, ktorý vedel priveľa (1956). Snímky Ani tieň podozrenia (1942), na ktorý bol režisér veľmi hrdý, a Cudzinci vo vlaku (1951) Hitchcock systematicky vystaval na princípe podvojnosti: dvaja muži, dve vraždy, skrížené cesty, obraz križujúcich sa koľají. Jeho poslednou produkciou, ktorá vznikla celá v štúdiu, bola Okno do dvora (1954). Hitchcock k nakrúcaniu pristupoval perfekcionisticky. Aby vylúčil akúkoľvek náhodu, v štúdiu Paramount vystaval celý areál zadného dvora. V ňom bolo dovedna 31 bytov, z toho 12 kompletne zariadených. Tento film odštartoval umelecky najprínosnejšie a najúspešnejšie obdobie jeho tvorby, ktoré dosiahlo vrchol v snímkach Vertigo (1958), Psycho a Vtáci (1963). Okno do dvora ocenili ako odborné kruhy, ktoré film nominovali na cenu Akadémie za kameru, réžiu, zvuk a scenár, tak verejnosť. Aj vďaka popularite Jamesa Stewarta a Grace Kelly dosiahol už pri premiére v Severnej Amerike čistý zisk presahujúci päť miliónov dolárov – zhruba o tri milióny viac ako boli produkčné náklady. Medzi Hitchcockových obľúbencov patrila čierna komédia Problémy s Harrym (1955). Práve počas jej nakrúcania sa začala majstrova plodná spolupráca s tvorcom filmovej hudby Bernardom Herrmannom. Ten okrem iného zložil hudbu aj k dielam Psycho či Vertigo (1958) a ako zvukový poradca sa podieľal na vzniku filmu Vtáci. Kritika, najmä francúzska, reagovala nadšene na snímku Na sever severozápadnou dráhou (1959) s Carym Grantom v hlavnej role. „Dve hodiny trvajúci vtip“, ako sa o snímke vyjadril samotný autor, patrí spolu s dvojicou Muž, ktorý vedel priveľa a snímkami Tridsaťdeväť stupňov a Sabotáž k jeho akčným „dobrodružným filmom“. Nebol však čistou zábavou. Hitchcock podľa kritika z vplyvného filmového časopisu Cahiers du Cinéma nikdy nebol tak blízko „art pour l’art“, teda k umeniu pre umenie.
Výrazným medzníkom nielen v Hitchcockovej tvorbe, ale aj celej svetovej kinematografii je film Psycho (1960). Podľa Lexikonu světového filmu, starý majster chcel dokázať, že vie nakrútiť aj efektnú nízkorozpočtovú produkciu. V porovnaní s opulentnými filmami 50. rokov 20. storočia pôsobí Psycho skromne. Nakrútenie jeho asi najslávnejšieho filmu stálo skutočne málo – 800-tisíc dolárov. Pritom snímka Na sever severozápadnou dráhou vyšla na 3,3 milióna dolárov. Režisér taktiež upustil od hereckých hviezd ako Cary Grant, Ingrid Bergman, Joan Fontaine, Gregory Peck či John Forsythe, s ktorými spolupracoval predtým. „Na čom mi záležalo, bolo pomocou zoskupenia útržkov filmového pásu, fotografií, zvukového pásu a všetkého toho, čo je rýdzo technické, vyvolať u divákov výkriky hrôzy,“ povedal majster filmového napätia. „Divákov nevyprovokovalo posolstvo filmu, nevzrušili ho vynikajúce herecké výkony a neuchvátil ich vysoko hodnotený román. Na divákov zapôsobil rýdzi film,“ dodal. Snímka radikálne obracia naruby pravidlá hollywoodskej produkcie. Ako falošnú stopu použil napínavú ale konvenčnú kriminálnu zápletku, na ktorú upútal pozornosť publika. Ako šok preto pôsobí, keď je hlavná hrdinka beštiálne zavraždená v sprche. Scéna sa zapísala do dejín kinematografie najmä vďaka dôslednému formálnemu riešeniu. Zhruba dve minúty sú zostavené z vyše 60 záberov, pričom 35 záberov vlastnej vraždy vypĺňa len 23 sekúnd. Stvárneniu násilia vo filme dodala novú dimenziu aj hudba Bernarda Herrmanna, v budúcnosti často kopírovaná, a symbolicky tiesnivé zábery, napríklad bodajúci nôž v protisvetle či mŕtvo hľadiace oko. Okrem explicitného zobrazenia je nová aj motivácia pre zdanlivo nezmyselnú agresiu. Vrahom je psychopat, ktorého pohnútka je iracionálna. Film sa tým, ako zobrazil „čosi neuchopiteľné“, stal témou nového žánru psychotriler.
Snímka Vtáci (1963) je Hitchcockova tretia, ktorá vychádza z poviedky Daphne du Maurier. Režisér si však tentoraz z literárnej predlohy zobral len nevysvetliteľnú agresiu vtákov voči ľuďom. Témou je vpád úzkosti a strachu do usporiadaného malomestského sveta. Filmový tvorca okrem toho kritizuje oidipovskú štruktúru rodiny. Hitchcock sa na samotné nakrúcanie pripravoval tri roky, počas ktorých vznikol detailný storyboard. Film je z technického hľadiska virtuóznym dielom. Skladá sa zo zhruba 1500 záberov, čo je približne trojnásobne viac, ako je obvyklé. K tomu treba pripočítať ešte 400 záberov so špeciálnymi vizuálnymi efektmi z dielne režiséra a Disneyho technika Uba Iwerksa. Radikálnym experimentom je elektronická zvuková stopa, ktorej spoluautorom bol Hitchcockov dvorný skladateľ Bernard Herrmann. Miesto tradičnej ústrednej melódie použili tvorcovia hudby zvukové efekty a miesto skutočných hlasov vtákov synteticky vyrobené zvuky. Znepokojujúcim dojmom pôsobí vedomé porušenie klasických vzťahov obrazu a zvuku – napríklad zhromažďovanie sa vtákov predtým, ako zaútočia na školu, sprevádza nervy drásajúce ticho.
Svojím filmovým umením ovplyvnil Hitchcock viacerých režisérov. K jeho priamym nasledovníkom sa radí okrem iných John Carpenter. Prvky zo snímky Psycho, najmä vizuálne motívy, sugestívna práca s kamerou a práca so zvukom a hudbou, sa prejavuje aj u Davida Lyncha. Ako Hitchcock povedal v istom rozhovore, jeho tvorbu ovplyvnila nemecká kinematografia.
Hitchcock však nebol len filmárom ale aj spisovateľom a zberateľom detektívnych poviedok. V češtine ich na audiokazetu s názvom Jen pro silné nervy nahovoril Vladimír Brabec. V slovenskom preklade mu vyšli knihy 13 strašidelných príbehov, Alfred Hitchcock ponúka príjemné zimomriavky či Moje najmilšie strašidlá.
Alfred Hitchcock bol od roku 1926 ženatý s Almou Revill, ktorá sa podieľala na mnohých scenároch k jeho filmom. Ich jediná dcéra Patricia sa tiež venovala filmu. Objavila sa aj v niekoľkých filmoch svojho otca ako Cudzinci vo vlaku, Psycho, a v niekoľkých epizódach seriálu Príbehy Alfreda Hitchcocka.
Alfred Hitchcock zomrel 29. apríla 1980 vo veku 80 rokov v Kalifornii.