Práve vyšla jedinečná kniha História pre zaneprázdnených, ktorá zachytáva veľké a malé historické príbehy od praveku do 20. storočia.
Mamuty a megafauna. Prvé etniká na Slovensku.
Doba mýtov a legiend. Temný stredovek, prorok Mohamed aj arcibiskup Metod.
Začiatky moderného sveta. Osmanské ambície. Hon na čarodejnice aj Ľudovít Štúr.
Šrobár, Lawrence z Arábie či húževnatý Churchill.
To je len malé nahliadnutie do tejto 400-stranovej knihy, ktorá prináša najnovšie informácie z bádania historikov a archeológov.
Hrdinami knihy sú mnohé dejinné osobnosti – megalomanský Adolf Hitler, ambiciózny „Červený barón“, výnimočný Marcus Aurelius alebo záchranca Ján III. Sobieski.
Jednotlivé časti knihy, ktorej autormi sú prispievatelia Historywebu, dokážete prečítať aj pri krátkej pracovnej prestávke v tablete či pri vychutnávaní rannej kávy. Vašim obľúbeným príbehom sa však môžete venovať aj dlhšie.
Historické texty sú často nadčasové a ukazujú, že naši predkovia riešili rovnaké dilemy ako my dnes. Kresťanskí svätci mohli napríklad vykonávať interrupcie a stredovekí mnísi si adoptovali deti. Začiatok novoveku sa spája s upaľovaním bosoriek. Najnovšie výskumy však tvrdia, že za touto krutou činnosťou môže byť len obyčajné „marketingové“ súperenie cirkví.
Jednotlivé kapitoly knihy sú radené chronologicky, no ak začnete knihu čítať od konca, vôbec nič sa nestane. Rovnako nebude prekážať, ak ju budete čítať od prostriedku, alebo načriete rovno do svojej obľúbenej témy.
Autori Branislav Kovár a Jakub Drábik veria, že jedným z najlepších spôsobov, akým môžu vedci priblížiť svoje odborné vedomosti a poznatky nadobudnuté rokmi výskumu bežným čitateľom, je príbeh. „Historici a archeológovia majú v tomto zmysle obrovské šťastie, pretože ich vedné disciplíny sú plné príbehov, a je úplne jedno, či sa bádateľ zaoberá druhou svetovou vojnou alebo vývojom kamenných sekier v mladšej dobe kamennej,“ tvrdia.
V dnešnej uponáhľanej dobe často nemáme čas prenikať do tajov histórie na rôznych prednáškach, čítať desiatky hrubých kníh, či sledovať televízne dokumenty. V redakcii internetového časopisu HistoryWeb.sk sa preto snažili a ďalej sa snažia prinášať atraktívne príbehy z dejín, ktoré sú ľahko čitateľné pre všetkých. Zároveň majú taký rozsah, aby ich prečítanie netrvalo dlhšie než pár minút.
Prečítajte si úryvok z knihy História pre zaneprázdnených:
KTO OVLÁDAL DESIVÉ MONŠTRÁ STAROVEKU?
Strašidlá, démoni, krvilačné beštie či iné monštruózne bytosti zďaleka nie sú moderným vynálezom autorov fantastických či hororových príbehov. Ich podobizne sprevádzajú ľudstvo už od najstarších čias a väčšina z nich dostala svoju podobu dokonca skôr ako všetky známe staroveké božstvá. Je fascinujúce, že ich zrod ide ruka v ruke s rozvojom urbanizácie a prvých štátnych útvarov.
Spoločne s ľudskou schopnosťou vnímať okolitý svet, rozmýšľať nad jeho fungovaním a postupne si ho prispôsobovať sa rozvíjala aj ľudská predstavivosť. Dôkazom toho sú najstaršie vyobrazenia fantastických bytostí, ako je napríklad takzvaný „Leví muž“ z Hohlenstein-Stadel v juhozápadnom Nemecku, ktorý bol zhotovený z mamutoviny pred viac ako 30 000 rokmi. Lovci a zberači doby kamennej si boli dobre vedomí sily prírody a zvierat, ktorých sa báli, ale od ktorých boli zároveň aj závislí. Aby si ich mohli podmaňovať, potrebovali ich silu. Potrebovali sa nimi stať. Predpokladá sa, že najstaršie fantastické bytosti, zobrazené na jaskynných nástenných maľbách alebo vo forme figúrok, môžu predstavovať rôznych šamanov nosiacich zvieracie masky, ktorí sa pomocou rituálov spájali s týmito živými tvormi. Naznačujú to hlavne niektoré zachované hroby „šamanov“, v ktorých boli pozostatky niektorých jedincov ozdobené rôznymi zvieracími kosťami a spájali tak svet ľudí a zvierat aj po ich smrti.
Skutočné monštrá s prehnanými rozmermi jednotlivých častí tela a s ich divokými kombináciami sa však objavujú hlavne od konca 4. tisícročia pred n. l. od obdobia zrodu veľkých starovekých civilizácií. Práve toto je čas vzniku prvých gryfov, drakov či hadích démonov. Spoločne s postavami „šamanov“, ktorí ovládajú zvieratá, sa tieto monštrá hromadne šírili z Mezopotámie do Iránu, Sýrie či Egypta. Doslova sa stali významným nástrojom moci vznikajúcej vládnucej elity. Ich prepojenie s rozvíjajúcou sa urbanizáciou naznačuje aj fakt, že sa začali šíriť na najhojnejšom médiu, na ktorom stála celá vtedajšia administratíva – na pečatidlách.
Milan Buno, knižný publicista
Inzercia