ATÉNY/LUXEMBURG 21. júna (WEBNOVINY) – V čase hrozivej finančnej krízy budú poslanci gréckeho parlamentu v utorok o polnoci hlasovať o vyslovení dôvery novej vláde premiéra Georgíosa Papandréoua. Poslanci tak chcú ukončiť trojdňovú debatu o úsporných opatreniach vysoko zadlženej krajiny. Papandréouvi socialisti majú v 300-člennom parlamente tesnú väčšinu 5 poslancov. Odporcovia tvrdých úsporných opatrení oznámili, že už popoludní sa zídu pred parlamentom, aby vyjadrili svoj nesúhlas s krokmi vlády.
Eurozóna dala Grécku ultimátum, musí šetriť
Ministri financií eurozóny dali Grécku dva týždne na to, aby schválilo ďalšie škrty vo výdavkoch a zvýšenie daní výmenou za novú tranžu v sume 12 mld. eur v rámci núdzových úverov. Po dvoch dňoch krízových rokovaní fakticky dali Aténam ultimátum a uviedli, že grécka vláda, parlament a širšia spoločnosť majú čas do 3. júla na schválenie nových úsporných opatrení s cieľom dostať ďalšie peniaze od EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF).
„Schválenie v gréckom parlamente je absolútne nevyhnutné a musí to byť včas, aby sme mohli 3. júla prijať rozhodnutie,“ povedal Jean-Claude Juncker, šéf skupiny ministrov financií eurozóny Eurogroup. Nový grécky minister financií Evangelos Venizelos krátko pred tým, ako o postoji eurozóny hovoril Juncker, vydal krátke vyhlásenie, v ktorom uviedol, že sa bude usilovať zabezpečiť, že prepracovaný program úsporných opatrení sa schváli. Za možný termín označil 28. jún.
Na situáciu v eurozóne reagovali aj USA
Biely dom zopakoval svoj názor, že kríza by mohla predstavovať riziko pre krehké zotavovanie ekonomík vo svete, ak by sa vymkla spod kontroly. Washington však dodal, že existuje mechanizmus na zastavenie krízy. „Vytvára to prekážky a preto sa to musí v záujme globálnej ekonomiky vyriešiť,“ povedal prezidentov hovorca Jay Carney.
Európsky fond finančnej stability zvýšili na 440 mld. eur
Ministri financií eurozóny v pondelok zároveň schválili zvýšenie úverovej kapacity Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) na sumu 440 mld. eur, a to posilnením garancií. Minnistri uviedli, že trvalý Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), ktorý v júni 2013 nahradí EFSF, nebude nijakých veriteľov považovať za prednostných, pokiaľ ide o úvery Grécku, Írsku a Portugalsku, čo zmierňuje obavy medzi súkromnými veriteľmi.
MMF nechce vyplatiť svoj podiel na pomoci Grécku
Medzinárodný menový fond (MMF) blokuje vyplácanie kľúčovej piatej tranže v objeme 12 mld. eur pre Grécko, po Európskej únii požaduje silnejší záväzok k dohode o druhej pomoci pre Atény. V utorok o tom informoval Financial Times.
Ministri financií eurozóny sa na svojom nedeľnom zasadnutí v Luxemburgu zhodli, že Atény túto tranžu dostanú až vtedy, keď tamojší parlament schváli nové kolo úspor, škrtov a reforiem. MMF ale požaduje silnejší záväzok zo strany eurozóny pri druhej finančnej pomoci. Podľa požiadaviek fondu musí byť zabezpečené, že Grécko bude mať financie v budúcom roku, inak svoj podiel na tranži nevyplatí. Rovnako ako EÚ, aj MMF požaduje od gréckej vlády ďalšie úspory. „to musí nastať ešte pred tým, ako sa budeme môcť pohnúť dopredu. Dúfame, že podmienky budú rýchlo splnené,“ povedal John Lipsky, ktorý dočasne stojí na čele MMF.
MMF sa na piatej tranži v celkovom objeme 12 mld. eur podieľa čiastkou 3,3 mld. eur, zvyšok poskytuje eurozóna. Tieto financie sú pre Grékov životne dôležité. Ak ich Grécko do 15. júla nedostane, ocitne sa v platobnej neschopnosti.
Atény predali pokladničné poukážky za 1,62 mld. eur
Grécko v utorok predalo trojmesačné štátne pokladničné poukážky za 1,62 mld. eur. Úroky z poukážok, ktoré bude musieť zaplatiť investorom, vzrástli oproti podobnej aukcii, ktorá bola v máji, o pol percentuálneho bodu. Trhy totiž čakali na výsledok hlasovania o dôvere vláde v gréckom parlamente. Kabinet Georgea Papandreoua potrebuje od poslancov získať dôveru po tom, ako v ňom premiér minulý týždeň urobil zmeny. Premiér vládu pozmenil, aby si zabezpečil politickú podporu pre nové úsporné opatrenia, ktoré žiadajú EÚ a Medzinárodný menový fond (MMF).
Výnosy z pokladničných poukážok, ktoré Atény emitovali v utorok, vzrástli oproti máju o 56 bázických bodov na úroveň 4,62 %. Z úverov, ktoré krajine poskytujú EÚ a MMF v rámci núdzovej pomoci, Grécko platí úroky 4,2 %. Pôvodne boli úroky z úverov od EÚ a MMF na úrovni 5,2 %. Minulý mesiac sa však lídri eurozóny dohodli, že úroky z úverov Grécku znížia o jeden percentuálny bod a zároveň predĺžia ich splatnosť. Zahraniční investori z utorkovej emisie gréckych štátnych pokladničných poukážok kúpili podiel na úrovni 32 %.
