Systém GPS bol pôvodne určený, ako inak, na vojenské účely. Vybudovala ho armáda USA spolu s NASA a súkromnými firmami. Program začal v 60. rokoch minulého storočia, v 80. sa dostal do skúšobnej prevádzky.
Pôvodne ho využívala výlučne armáda na navigáciu jednotiek, neskôr na navigáciu rakiet s dlhým doletom.
V marci 1994 bol systém otvorený verejnosti. Podmienkou sú však licenčne poplatky za používanie údajov z družíc.
Ako to funguje?
Družice navzájom komunikujú a vedia o svojej polohe. Je ich 24 aktívnych a tri záložné. Lietajú v nadmorskej výške 22 500 kilometrov. Každý GPS prijímač, napríklad navigácia v aute, sa pripojí na minimálne dve z nich, aby bolo možné určiť jeho polohu.
Ak sa pripojí na tri, je možné určiť aj nadmorskú výšku a rýchlosť. Pri napojení tri družice vie systém určiť umiestnenie prijímača s maximálnou presnosťou do päť metrov. Pri napojení na viacero družíc sa ale môže presnosť zvýšiť až na jeden centimeter. Takúto úroveň však dosahujú iba armádne zariadenia, ktoré majú pri napojení prioritu.
Komerčné zariadenia majú z dôvodu bezpečnosti presnosť zníženú na zhruba 10 až 70 metrov, záleží od kvality samotného prijímača. Systém ale pre komerčné potreby signál zámerne zhoršuje.
S GPS sa v súčasnosti stretávame denno-denne a takmer všade. Nájdeme ich v mobilných telefónoch, rádiách, notebookoch, autách, prilbách, vreckových prehrávačoch či hodinkách.
GPS v autách
Najviac je GPS systém využívaný práve v autách, ako navigácia a pomocník pre vodiča. Zamestnanci spoločnosti pravidelne prechádzajú všetky ulice a cesty a aktualizujú mapy. Niektoré GPS prijímače majú dokonca slot na 3G SIM kartu, vďaka čomu majú aktuálne informácie o zápchach a dopravných obmedzeniach. Plánovanie cesty je tak oveľa efektívnejšie.
GPS však nemusí výlučne slúžiť na navigáciu vodiča. Luxusné značky áut v sebe obsahujú skrytý GPS modul na lokalizáciu v prípade krádeže. V tomto prípade navzájom komunikujú GPS modul v aute a GPS navigácia majiteľa auta.
Firmy takéto moduly využívajú aj na kontrolovanie svojich zamestnancov. Ak idú na služobnú cestu, mali by predsa riešiť služobné veci a nie navštevovať pamiatky. Najmä autodopravcovia takto ročne ušetria tisíce eur.
GPS v mobiloch a smartfónoch.
Azda najrozšírenejšia je GPS navigácia. Majú ju so sebou mnohí z nás a veľmi často ju aj používajú. Nie je to však vždy čistokrvná navigácia, tá je v mobilných telefónoch a smartfónoch dostupná iba za príplatok. Ani v takomto prípade však nie je stopercentná.
Tolerancia presnosti je vyššia ako v prípade samostatných GPS navigácií a preto sa môže stať, že zabudnete odbočiť, najmä vtedy, ak sa riadite iba hlasovými pokynmi navigácie. Prepočítavanie trasy taktiež nie je také rýchle a dynamické.
GPS do vrecka
Pred príchodom inteligentných telefónov s GPS modulom bola táto forma GPS veľmi populárna. Teraz sa viac využíva medzi profesionálmi, ako sú záchranári, potápači, horolezci, alebo sprievodcovia. Tieto zariadenia majú výšku a šírku smartfónu, no sú hrubšie a väčšinou aj ťažšie.
Sú ale aj oveľa odolnejšie, majú nižšiu toleranciu, takže naviguje kvalitnejšie, a ich batéria vydrží niekoľko dní až týždňov.
Nezvyčajné GPS
GPS nemusí slúžiť iba ako asistent pri dorazení do cieľa. Môže slúžiť na vyhľadanie ukradnutej veci, napríklad notebooku, auta, telefónu, ruksaku, alebo lyžiarskej výstroje. Do kombinéz sa všíva špeciálny čip fungujúci na báze GPS, ktorý pomáha vyhľadať lyžiarov zasypaných lavínou, alebo stratených v horách.
Prilby na lyžovanie, motorku alebo bicykel môžu obsahovať malý počítač. Ten zobrazuje a zaznamenáva trasu, rýchlosť a okolie svojho majiteľa. Dôležité informácie zobrazuje na malom displeji umiestnenom tak, aby neprekážal vo výhľade.
Systémy a možnosti GPS sú naozaj široké. Situácia bude ešte zaujímavejšia a to najmä vtedy, keď Európska Únia spustí alternatívu ku GPS, systém Galileo, ktorý bude rýchlejší a presnejší.