- aktualizované 12. februára, 14:56
BRATISLAVA 12. februára (WebNoviny.sk) – Záväzok Spojených štátov amerických byť spojencom Slovenska ako členského štátu Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO) potvrdil v utorok šéf americkej diplomacie Mike Pompeo po stretnutí s ministrom zahraničných vecí Miroslav Lajčákom.
Partneri prebrali širokú škálu otázok – spoluprácu v obranných otázkach, vzájomný obchod, predsedníctvo Slovenska v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), situáciu na Ukrajine, v krajinách Východného partnerstva či na západnom Balkáne.
Dotkli sa takisto aj Ruska, Venezuely či mocenských ambícií Číny. Informovali o tom na spoločnej tlačovej konferencii. Vo všetkých dnešných vystúpeniach Mika Pompea nechýbal odkaz na 30. výročie Nežnej revolúcie.
Vo všetkom nemusia súhlasiť
Hoci Washington a európski spojenci nemusia vždy vo všetkom súhlasiť, podstatné je, že vedú dialóg. „Teší ma, že v časoch, keď sa hovorí o rozporoch, americká strana prejavila záujem diskutovať a vypočuť si náš názor,“ povedal Lajčák. Pripomenul, že ubehlo 20 rokov odvtedy, čo Slovensko navštívila vtedajšia ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová.
„Odvtedy sme ale niekde úplne inde. Dnes sme spojenci a partneri. Kvalita vzťahov je neporovnateľná,“ povedal Lajčák. Zároveň informoval, že Pompeo si dnes vypočul „silný apel“ na zachovanie a posilnenie transatlantickej väzby.
Súčasný prezident Donald Trump, v ktorého vláde Pompeo slúži, totiž presadzuje väčší izolacionizmus Spojených štátov. „Slovensko, EÚ, NATO ostávajú najbližšími spojencami USA. Okrem hodnotovej blízkosti sme si najväčšími investormi,“ argumentoval šéf slovenskej diplomacie.
Agresívna rola Ruska
Pompeo sa v utorok okrem témy slobody venoval aj sovietskej dominancii a ruskej agresii. Slovensko si ako krajina, ktorá má skúsenosť s touto dominanciou, podľa neho uvedomuje, akú agresívnu rolu zohráva Rusko v regióne a pripomenul anexiu Krymu. Pompeo takisto tvrdí, že Slovensko si uvedomuje potrebu investovať do obrany.
„Slovensko vie, že Aliancia je najefektívnejšia, keď prispievajú všetky členské krajiny,“ pokračoval Pompeo. Zároveň ocenil záväzok vynakladať dve percentá HDP na obranu do roku 2024. Práve Biely dom tlačí na dodržiavanie tohto záväzku, ktorý krajiny sľubujú plniť už pri vstupe.
„Hovorili sme aj o čínskom úsilí, ako manipulovať nezávislosť a manipulovať politické systémy. Slovenská vláda si uvedomuje, že musí mať veľmi silné sily, ktoré obránia jej zvrchovanosť,“ pokračoval Pompeo. Slovensko nakupuje od Američanov nové stíhačky F-16 aj helikoptéry Blackhawk.
Pokiaľ ide o konkrétny konflikt medzi Pekingom a USA, Washington obviňuje čínsku spoločnosť Huawei z toho, že má vo svojich systémoch tzv. back door, čiže chybu, cez ktorú môžu unikať informácie. Spoločnosť to odmieta.
Pompeo verí, že keď USA poskytnú spojencom všetky informácie, partneri v NATO urobia dobré rozhodnutie. Na spoločný postup EÚ v tomuto čínskemu gigantovi vyzvalo už aj Francúzsko, Bratislava má podľa doterajších vyjadrení premiéra Petra Pellegriniho rezervovaný postoj voči tvrdšiemu postupu voči tejto spoločnosti.
Záväzok voči slobode
Ministri sa dotkli aj ďalšej témy, kde Slovensko nezdieľa so západnými spojencami ten istý názor. Zatiaľ čo USA, ale aj zhruba 20 európskych krajín vrátane ČR uznáva dočasného venezuelského prezidenta Juana Guiadoa, Slovensko ústami predsedu najsilnejšej koaličnej strany Smer-SD Roberta Fica sa odmietlo miešať do vnútorných záležitostí autoritárskeho režimu prezidenta Nicolása Madura.
„Tie humanitárne podmienky tam sú katastroficky zlé. Dúfam, že to uvidia aj ostatné krajiny a verím, že sa nám tam podarí dostať humanitárnu pomoc, čo sa nestane, kým je Maduro pri moci,“ povedal Pompeo.
„Prísľub z roku 1989 USA je živý. Je taký živý, ako bol pred 30 rokmi. USA vždy verili v slobodu Slovenska a sme hrdí, že môžeme prispievať k vášmu úspechu a môžeme pomáhať programami aj prostredníctvom vzájomných obranných vzťahov. Náš záväzok voči vašej slobode a nezávislosti je neochvejný, budeme naďalej pokračovať na ceste k slobode a demokracii, na ktorej vaši občania položili životy,“ vyhlásil v utorok Pompeo.
Možná obchodná vojna
Americký minister rokoval s premiérom Petrom Pellegrinim o vojenských a obranných témach, vzájomnom obchode, ale aj možnej obchodnej vojne medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou. Pred stretnutím o tom informoval Pellegrini. Pompeo vo svojom vyhlásení spomenul 30. výročie Nežnej revolúcie.
Pompeo prichádza na jednodňovú návštevu Slovenska v čase, keď je Slovensko aktívne na medzinárodnej scéne, pokračoval premiér s tým, že vlani sme predsedali Valnému zhromaždeniu OSN, predsedáme Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a budeme predsedať aj ministerskej rade OECD.
Macron sa stretol s Porošenkom aj Zelenským, s ukrajinskými kandidátmi mal konštruktívny dialóg
Pellegrini sa pochválil aj tým, ako Slovensko zvyšuje výdavky na obranu. Práve Washington tlačí členské krajiny NATO, aby splnili svoj sľub vynakladať dve percentá HDP na obranu. USA zohrávajú okrem toho aj významnú úlohu pri modernizácii Ozbrojených síl SR, keďže od nich nakupujeme stíhačky.
„Budeme veľmi citlivo vnímať, ako sa budú vyvíjať obchodné vzťahy medzi EÚ a USA. Táto téma je pre Slovensko citlivá, keďže by to priamo mohlo ovplyvniť náš automobilový priemysel,“ vysvetlil Pellegrini.
Pompeo priletel z Budapešti ráno o 9:00. Navštívil pamätník Brána slobody v Devíne, kde si uctil položením venca pamiatku viac než 400 ľudí, ktorí v rokoch 1948 až 1989 zahynuli pri pokuse utiecť z Československa do Rakúska. Prijal ho aj prezident Andrej Kiska aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a čaká ho aj diskusia so študentmi na tému demokracie, slobody a víťazstva nad komunizmom pod názvom Odkaz roku 1989: Odvaha byť slobodní.
Energetická závislosť od Ruska
Šéf americkej diplomacie počas svojho turné po stredoeurópskych krajinách nastolí partnerom aj obavy USA z rastúceho vplyvu Číny a Ruska v regióne. Ako informujú zahraničné médiá, obavy smerovali hlavne do Budapešti. Premiér Viktor Orbán však návštevu interpretuje ako úspech a prejavenie dôvery americkej administratívy maďarskej vláde.
Šéf americkej diplomacie Mike Pompeo pricestoval do Maďarska, stretol sa aj s Viktorom Orbánom
Pompeo sa v Budapešti stretol aj s predstaviteľmi občianskej spoločnosti, s ktorými je maďarská vláda v spore. Výčitky Washingtonu sa konkrétne týkajú energetickej závislosti od Ruska. Práve ruská firma Rosatom pracuje na dostavbe maďarskej atómovej elektrárne PAKS v hodnote zhruba 12 miliárd eur. Američania majú okrem toho aj obavy z používania technológií čínskej spoločnosti Huawei.
Michael Richard Pompeo je ministrom zahraničných vecí v kabinete prezidenta Donalda Trumpa od 26. apríla minulého roka. Nahradil Rexa Tillersona, ktorého Trump vyhodil cez sociálnu sieť Twitter. Pompeo prišiel na ministerstvo z postu riaditeľa americkej špionážnej agentúry CIA. Predtým slúžil v dolnej komore Kongresu ako zástupca Kansasu.
Odporca zdravotného poistenia pre všetkých
Pompeo je dlhoročným republikánom, patrí do frakcie známej ako Tea Party. V nej sa združujú priaznivci konzervatívnej politiky. Pompeo je proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia, verí, že potraty by mali byť legálne len vo výnimočných prípadoch, je odporcom zdravotného poistenia pre všetkých a nie je ani zástancom zelenej politiky.
Nie iránskej jadrovej dohode, áno tradične silnému priateľstvu s Izraelom, áno rokovaniam so Severnou Kóreou, nie zatvoreniu Guantanáma a áno zmene režimu vo Venezuele – to sú pozície Pompea v zahraničnej politike. Práve konferencia o Iráne, respektíve o mieri a bezpečnosti na Blízkom východe, je ďalším bodom programu amerického ministra. Koná sa v Poľsku, tradičnom spojencovi USA.
Rusko reaguje na odstúpenie USA od zmluvy o jadrových zbraniach, o dva roky bude mať nové rakety
V rámci svojho turné navštívi Brusel, kde bude so svojou európskou partnerkou Federicou Mogherini hovoriť na tému zmien vo Venezuele a bezpečnosti v súvislosti s Iránom a Moskvou.
Poslednou zástavkou bude v piatok 15. februára Reykjavík. Na prekvapenie mnohých v programe nie je Mníchov. Tam sa totiž koná prestížna bezpečnostná konferencia (15. až 17. februára), na ktorej sa spravidla zúčastňujú najzvučnejšie mená zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
