Naposledy, keď ruský parlament udelil Putinovi právo vyslať vojakov do zahraničia, čo je technická požiadavka vyplývajúca z ruského zákona, Moskva obsadila vlani ukrajinský Krymský polostrov.
Český prezident vyzval na boj proti terorizmu, oznámil, že sýrska vláda a predstavitelia opozície, ktorí vyjednávajú v Ženeve o prímerí, majú záujem podpísať záverečnú deklaráciu v Prahe. Zároveň ale upozornil na to, že rokovania v Ženeve ešte niekoľko mesiacov potrvajú.
Nálet mali podniknźuť francúzske lietadlá. Medzi obeťami sú aj členovia mládežníckeho krídla IS (Mláďatá kalifátu) vo veku od 14 do 18 rokov, uviedlo SOHR bez udania zdroja.
Carterovo nariadenie prišlo deň po schôdzke medzi šéfom Bieleho domu Barackom Obamom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Zhodli sa na tom, aby armády oboch krajín medzi sebou komunikovali a vyhli sa tak prípadným incidentom v Sýrii.
Jednou z nosných tém pondelňajšieho stretnutia medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Barackom Obamom bol konflikt v Sýrii. Putin nevylúčil účasť Ruska na náletoch na postavenia IS, tie však musia byť v plnom súlade s medzinárodným právom.
Francúzsko sa doposiaľ zúčastňovalo len na náletoch v Iraku. Začiatkom septembra ale začalo podnikať v Sýrii prieskumné lety, aby malo údaje o pozíciách Islamského štátu.
Islamský štát opäť vyčíňal v Sýrii. Pred niekoľkými dňami zorganizoval masovú vraždu príslušníkov sýrskych vládnych jednotiek. Islamisti popravili takmer 60 ľudí.
Generálna riaditeľka UNESCO tvrdí, že Islamský štát chce zničiť minulosť, prítomnosť a budúcnosť kultúrneho dedičstva regiónu, ktorý je označovaný za kolísku civilizácie.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov označil vylučovanie sýrskej armády z boja proti Islamskému štátu za nezmysel. Podľa neho je najefektívnejšou vojenskou silou v krajine.