BRATISLAVA 30. júla (WBN/PR) – Slovensko má v rokoch 2014 – 2020 šancu získať až 14 miliárd eur z eurofondov. Peniaze potvrdila aktuálne podpísaná Partnerská dohoda medzi EÚ a Slovenskom. Pre ilustráciu, ide o ročný rozpočet fungovania našej krajiny. V porovnaní s minulým obdobím 2007-2013, kedy sme dostali možnosť minúť 11, 6 miliardy eur, ide o 20 percentný nárast. Keďže v predošlom období sme vyčerpali iba 55, 53% z celkového záväzku, zostávajúce finančné prostriedky môže Slovensko čerpať ešte do 31. decembra 2015.
Šéfka konzultačnej spoločnosti Allexis s.r.o. Jana Rovčaninová v tejto súvislosti odporúča začať čerpať financie čo najskôr. „Jednotlivé operačné programy by mali začať realizovať svoje aktivity čo najskôr, aby to nedopadlo tak, ako v programovom období 2007 až 2013, kedy sa prvé eurá začali výraznejšie čerpať až v roku 2008, čo bolo aj jednou z príčin nevyužitia všetkých schválených financií,“ upozornila Rovčaninová. Vláda predpokladá, že prvé peniaze začneme čerpať už v tomto roku a to vo výške 100 až 200 miliónov eur.
Najviac peňazí má zo zdrojov Únie využiť Operačný program Integrovaná infraštruktúra, a to 4,037 mld. Eur. Ďalej Kvalita životného prostredia 3,157 mld. eur, Výskum a inovácie 2,227 mld. eur, Ľudské zdroje 2,038 mld. eur, vrátane 72,18 mil. eur na zamestnanosť mládeže, Integrovaný regionálny operačný program 1,862 mld. eur a Efektívna verejná správa 278,45 mil. eur. Na súvisiaci program Technická pomoc je vyčlenených 169,07 mil. eur. „Cieľom je podpora pracovných miest, zvyšovanie konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu a životnej úrovne Slovákov,“ povedala Jana Rovčaninová.
Pri čerpaní peňazí z eurofondov je najdôležitejšia kvalita podávaných projektov. „Iba projekty, ktoré spĺňajú všetky požiadavky, majú šancu byť finančne podporené,“ dopĺňa Jana Hudecová zo spoločnosti Allexis s.r.o. Pre bežných podnikateľov, ale aj primátorov a starostov, je proces čerpania financií z eurofondov spojený s prehnanou byrokraciou, ktorá ich odrádza. „Zvyčajne majú obavy, či stihnú predložiť všetky náležitosti potrebné k podaniu žiadosti, či bude ukončené verejné obstarávania včas, aby sa stihli čerpať prostriedky a podobne. V takomto prípade by malo byť samozrejmosťou oslovenie externej firmy, ktorá za nich plnohodnotne a formálne správne vypracuje projekt a zabezpečí celkový projektový manažment,“ hovorí Rovčaninová. Konzultačných spoločností, ktoré pomáhajú so žiadosťami je na Slovensku dosť. Nie všetky však majú aj potrebné skúsenosti a skutočne fundovaných zamestnancov. Výber kvalitnej poradenskej firmy je kľúčom k úspechu, preto treba staviť na tie, ktoré v priebehu rokov získali množstvo poznatkov a rástli na kvalite. „Naša spoločnosť pomáha klientom vo všetkých oblastiach týkajúcich sa získavania finančných prostriedkov z EÚ. Vypracovávame komplexné analýzy a audity potrieb, možností a potenciálnych rizík a následne spracovávame žiadosť tak, aby spĺňala všetky prísne požiadavky EÚ. S klientom doslova prežijeme celú cestu od nápadu až po vyhodnotenie už realizovaného projektu. Za posledné programové obdobie sme pomohli slovenským žiadateľom získať finančné prostriedky z eurofondov vo výške viac ako 480 000 000 eur,“ dodala Rovčaninová.
Európska komisia zároveň schválila mapu Slovenska na poskytnutie štátnej pomoci na roky 2014 až 2020. Tá stanovuje, za akých podmienok môžu členské štáty poskytnúť štátnu pomoc podnikom na účely regionálneho rozvoja. Na takúto investičnú pomoc je aj naďalej oprávnených takmer 90% obyvateľov Slovenska, ktorí žijú v regiónoch Stredné Slovensko, Východné Slovensko a Západné Slovensko. Bratislavský kraj, v ktorom žije okolo 10% Slovákov, má HDP na obyvateľa vyššie než 100% priemeru EÚ a v období od 1. júla 2014 do 31. decembra 2020 preto nebude oprávnený na regionálnu pomoc. Pre Bratislavský región sa týmto však nič nemení, keďže
na pomoc prestal byť oprávnený už v roku 2009.
