NEW YORK 15. júna (WEBNOVINY) – Etnické boje na juhu Kirgizska si do utorka vyžiadali minimálne 138 obetí, pričom ďalších najmenej 1800 osôb utrpelo zranenia. Desaťtisíce etnických Uzbekov utekajú pred násilím do bezpečia a hromadia sa v táboroch na uzatvorených hraniciach Uzbekistanu. Ozbrojené strety medzi Kirgizmi a Uzbekmi prebiehajú najmä v mestách Oš a Džalalabat. Pozorovatelia a politici už situáciu označili za najhoršie etnické nepokoje za posledných 20 rokov. Lídri uzbeckej menšiny v Džalalabate odhadli počet zabitých na 700. Koordinovanú medzinárodnú pomoc už pripravujú Rusko, Turecko, OSN, Spojené štáty, Európska únia a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Podľa spravodajcu britskej BBC z mesta Oš násilnosti pokračovali aj v noci z pondelka na utorok a nič nenasvedčuje zmene situácie. Posledné násilie vypuklo v piatok. OSN nalieha, že Kirgizsko musí vytvoriť priestor pre humanitárny koridor a dovoz humanitárnej pomoci pre trpiacich civilistov, ako etnických Uzbekov tak Kirgizov. OSN tiež požaduje od Uzbekistanu, aby sa zaručil, že sa dokáže vyrovnať s masívnym prílevom utečencov.
Medzinárodný výbor Červeného kríža informoval o asi 100 000 dospelých Uzbekoch, ktorým sa podarilo prekročiť hranice. Ďalšie desaťtisíce na hraniciach stále čakajú. Kirgizstan už eviduje za posedné dni vyše 45 tisíc utečencov, pričom krajina napriek nesúhlasu zo strany OSN zatvára hranice. OSN do utečeneckých táborov v Uzbekistane poskytla pomoc pre niečo vyše 75 tisíc ľudí. OSN na pondelňajšom zasadaní odsúdila krvavé násilnosti v nepokojnom Kirgizsku a vyzvala na opätovné nastolenie práva a poriadku a mierové vyriešenie nezhôd.
Za nepokojmi stál syn zosadeného prezidenta Kurmanbeka Bakijeva Maxim. V utorok to vyhlásila kirgizská dočasná vláda. „Bolo to všetko veľmi dobre organizované a mecenášom týchto nepokojov je syn bývalého prezidenta Maxim Bakijev. Nepokoje začal financovať už v apríli,“ vyhlásil na tlačovej konferencii v Biškeku kirgizský viceprezident Almazbek Atambajev.
Bývalého kirgizského prezidenta Kurmanbeka Bakijeva zosadili opozičné sily pri aprílových nepokojoch, ktoré si vyžiadali 90 obetí. Po putovaní po viacerých susedných krajinách Bakijeva aj s rodinou nakoniec prichýlilo Bielorusko a osobne sa mu za bezpečnosť zaručil bieloruský prezident Alexander Lukašenko. Miesto pobytu Maxima Bakijeva však doteraz nebolo známe, až kým ho v pondelok nezatkli vo Veľkej Británii. Kirgizsko podľa Atambajeva už požiadalo Britániu o jeho vydanie.
Nepokoje na juhu Kirgizska majú silné politické pozadie. Kým kirgizskí Uzbeci podporujú dočasnú vládu, ktorá prevzala moc po aprílovom prevrate, mnohí Kirgizi sú priaznivcami zosadeného prezidenta Kurmanbeka Bakijeva. Výsledkom ich konfliktov sú najhoršie nepokoje na území Kirgizska od roku 1990, kedy vtedajší prezident niekdajšieho Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov poslal na juh Kirgizska vojakov s cieľom zastaviť nepokoje, ktoré si vyžiadali životy stoviek ľudí.
OSN odsúdila násilnosti v Kirgizsku
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov v pondelok odsúdila krvavé násilnosti v nepokojnom Kirgizsku a vyzvala na opätovné nastolenie práva a poriadku a mierové vyriešenie nezhôd. Po krátkom oboznámení sa s posledným vývojom v stredoázijskej republike, predstavitelia 15 krajín rady „odsúdili pokračujúce násilné činy“, ku ktorým v Kirgizsku dochádza, a vyzvali na „upokojenie, návrat k vláde práva a poriadku a na mierové vyriešenie rozporov,“ uviedol mexický vyslanec v rade Claude Heller. Bezpečnostná rada tiež vyjadrila potrebu „podporovať čo najrýchlejšie dodávky humanitárnej pomoci „.
SITA/AFP
